1. novembra 2024

Search Results for: 2 percenta pre vedatora

Results 141 - 150 of 757 Page 15 of 76
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Enigma, časť 1/3: Ako prekabátiť Evu

Relevance: 2%      Posted on: 1. októbra 2019

Začiatok z trojdielnej série, v rámci ktorej sa dozviete ako fungujú šifry, v čom bola Enigma geniálna, prečo bola v druhej svetovej vojne kľúčová a ako sa ju podarilo prelomiť. Ako sa ľudská spoločnosť stávala komplexnejšou a informácie sa stávali dôležitou komoditou, objavila sa aj snaha informácie skrývať. Spolu s ňou aj snaha skryté informácie odhaľovať. Poháňaný prvou motiváciou si v roku 1918 vynálezca Arthur Scherbius patentoval prístroj na mechanické šifrovanie správ, Enigmu (z gréckeho slova znamenajúceho hádanka). Predpokladal, že to bude hit pre súkromníkov aj pre vlády. Spočiatku nebol, avšak nemecká armáda si postupne uvedomila prednosti strojového šifrovania a vo…

Kde sa vzali Vianoce?

Relevance: 2%      Posted on: 24. decembra 2019

Vianoce sú asi najrozšírenejším sviatkom, tradície sa líšia od domu k domu. Kde sa vzali tie najznámejšie z nich?

Na čo nám je vlastne tá veda?

Relevance: 2%      Posted on: 30. decembra 2023

Veda je pre ľudí užitočná. Túto myšlienku sa snažíme komunikovať pomerne často a myslím, že v našej bubline na tom panuje súhlas. Názory sa však líšia, že čím vlastne.Začnime tým očividným. Veda je zodpovedná za veľkú časť blahobytu, ktorý nám predlžuje a spríjemňuje životy. Antibiotiká, lieky, umelé hnojivá, generátory, motory či polovodiče, ktoré sa stali základom digitálnej revolúcie. Veci, ktoré dnes považujeme za samozrejmé by boli väčšinu histórie ľudstva považované za zázrak či mágiu. Veda nám ich, občas trochu neplánovane a k všeobecnému prekvapeniu, priniesla. Čomu za to vďačíme? Základom vedeckého progresu je kritizovanie myšlienok svojich aj ostatných. Cieľom vedeckého progresu nie je mať…

Magický nápoj ouzo

Relevance: 2%      Posted on: 24. septembra 2019

Na vedeckej konferencii v Grécku bola večera pre rečníkov. Ako sa na pohostinnosť domácich patrí, začala sa miestnou frndžalicou. Do pohárov nám naliali číry nápoj. Začal som študovať etiketu, nerozumel som takmer ničomu, okrem nápisu 40 %. Keď som znova zdvihol zrak, všetci okolo mňa mali zrazu v pohári mliečno-biely nápoj. „Ok,“ povedal som si, „asi sa to riedi s grepovým džúsom.“ Začal som ho po stole hľadať, keď sa ma niekto opýtal, či do toho nechcem vodu. Prikývol som a na moje prekvapenie, aj môj nápoj zafarbila voda nabielo. Asi je vám jasné, že stôl teoretických fyzikov takéto niečo…

Na čo mi bude v živote logaritmus?

Relevance: 2%      Posted on: 14. februára 2020

Včera som uvidel taký príspevok: „Napíšte niečo zo školy, čo ste nikdy nevyužili!“ Povedal som si, že si doprajem trochu vzrušenia a prečítam si komentáre. Milo ma prekvapili, samé: „Všetko je dielik skladačky poznania“ a podobné veci. Veľmi fajn. Až zrazu prišla podpásovka: „V živote som nepoužil logaritmy.“

Nobelova cena za fyziku 2019

Relevance: 2%      Posted on: 8. októbra 2019

Ocenený bol výskum vesmíru. Polovicu ceny si odniesol James Peebles za teoretický výskum v kozmológii, druhú polovicu si rozdelili Michel Mayor a Didier Queloz za objav exoplanét. Aj keď sa obe časti ceny týkajú vesmíru, sú pomerne rôznorodé. James Peebles sa venoval správaniu vesmíru tesne po jeho vzniku. Niekoľko státisícov rokov po Veľkom tresku bol vesmír plný hustej a horúcej hmoty, ktorá úplne bránila svetlu k pohybe. Potom, ako vesmír chladol, sa hmota začala spomaľovať a tvoriť neutrálne atómy – čo oslobodilo svetlo, ktoré sa zrazu mohlo voľne šíriť priestorom. Toto, tzv. reliktové žiarenie, ktoré vzniklo asi 380 000 rokov…

Matematikou proti kriminalite – Benfordovo pravidlo

Relevance: 2%      Posted on: 12. októbra 2019

Skúsme takýto trik: vyberte si náhodné číslo, ktoré vidíte napísané niekde blízko seba (napríklad číslo strany v knihe, číslo domu alebo počet komentárov pod príspevkom na FB). Máte? Hádam, že sa začína číslicou 1. Teraz si asi 30% z vás povedalo: ‚‚Wow, Vedátor čaruje!’‘ Zvyšku ľudí to nesedí, no 30% pri niečom, čo vyzerá ako pravdepodobnosť 1:10, je celkom úspech, nie? Funguje to na základe povšimnutia, ktoré nesie názov Benfordovo pravidlo. Znie zhruba takto: čísla okolo nás začínajú najmä číslicou 1 (asi 30%), nasleduje číslica 2 (asi 18%) a tak ďalej až po 9 (s 5%). Nefunguje to všade, napríklad…

“Všechno, co ste kdy chtěli vědět o hovně, ale báli ste se zeptat – tady je odpověď.”

Relevance: 2%      Posted on: 28. novembra 2018

(Prago Union, Kandidát vět) V rubrike Opýtaj sa vedátora sa nám začali hromadiť otázky o niečom, čo je síce úplne bežnou súčasťou života, no prakticky sa o tom nehovorí. Mnohých našich čitateľov mátajú výkaly (resp. stolice, výtrusy, exkrementy, výmety (Hviezdoslav), fekálie, hovná, srance, kakance či človečince). Áno, zjedol som slovník. ;) Vedátor sa nezľakne ani takýchto ťažkých tém a musím povedať, že síce sa mi výskum nerobil veľmi príjemne, no dozvedel som sa všeličo poučné. Takže poďme na to, sedem otázok, ktoré ste sa (ne)báli opýtať: 1. Prečo je stolica hnedá? Stolica je tvorená nestrávenými zbytkami jedla, tukmi, anorganickým odpadom, baktériami…

Vedátor navštívil Progressbar

Relevance: 2%      Posted on: 30. apríla 2019

Piate pokračovanie večerných stretnutí o vede s vedcami - Vedatour - sa uskutočnilo netradične v stredu, 27.3. v Bratislavskom co-workingovom priestore ProgressBar. Zmena termínu ani charakter novej lokality ľudí neodradila a opäť sa ich prišlo na tri zaujímavé prednášky pozrieť viac ako 50. Ako prvý prednášal doterajší moderátor Vedatour podujatí, Juro Tekel z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Juro sa vo svojej vedeckej práci venuje vlastnostiam teórií definovaných na priestoroch s pozmenenou štruktúrou na krátkych vzdialenostiach a to bola aj téma jeho prednášky Z čoho sa skladá priestor. Poslucháči sa dozvedeli prečo si myslíme, že spojenie kvantovej mechaniky a…

Čakanie na veľký triumf astrofyziky

Relevance: 2%      Posted on: 4. augusta 2019

Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti fyziky mohli iba ticho závidieť. Túto oblasť čaká, pravdepodobne už čoskoro, ďalší fenomenálny úspech. Pamätám si, ako sme sa autobusom vracali z dovolenky v Chorvátsku. Zastavili sme na odpočívadle bez pumpy, vodič chcel niečo skontrolovať. Bolo niečo po polnoci, väčšina z nás už spala, no aj tak sme využili možnosť sa ísť trochu ponaťahovať. A oplatilo sa – čakala nás tá najjasnejšia hviezdna obloha, akú väčšina z nás kedy videla. (Na Slovensku si za poriadnou…