V roku 869 udrelo v Japonsku šialene silné zemetrasenie, dnes by sme ho na Richterovej stupnici zaradili na úroveň 8.4, možno až 9. Okrem iného vyvolalo aj tsunami, ktoré zasiahlo kilometre hlboko do vnútrozemia. Desivý sled udalostí si vyžiadal asi 1000 obetí a červeným písmom sa zapísal do histórie. Takto by to bol bežný mix ničivého zemetrasenia, na tomto však bolo niečo špeciálne. Spolu s zemetrasením sa na oblohe objavili záblesky.
Nešlo o jediné zemetrasenie, s ktorým sa záblasky spájali, historických záznamov je viac. Áno, poviete si, to sú len historické záznamy. Tie bežne písali o čudesných javoch, ktoré sa záhadne prestali diať, keď sa objavili kamery. Tento jav sa však neprestal objavovať. Záblesky boli pozorované aj pri niektorých nedávnych zemetraseniach. Problém však je, že bežne na nie veľmi kvalitných záznamoch. Javí sa, že záblesky pri silných zemetraseniach by mohli byť skutočné a vedci ich tak začínajú skúmať.
Systematická analýza zatiaľ ukázala, že záblesky pravdepodobne vznikajú buď pred zemetrasením, niekedy sekundy a niekedy až týždne, alebo vznikajú priamo počas neho.
Aké sú možné vysvetlenia? Jedno pracuje s ionizovaným kyslíkom, ktorý má byť uvoľnený z chemických väzieb pod vysokým tlakom. Ten následne stúpa popraskanou horninou a vytvorí plazmu, ktorej žiaru vidíme.
Iná možnosť je, že ide o piezoelektrický jav, teda vznik elektrického napätia pod vplyvom tlaku. Inými slovami – niekoľkokilometrové kresadlo. Ďalšia hypotéza hovorí o lokálnych zmenách v magnetickom poli Zeme a ionosfére, ktoré vytvoria žiaru.
Netreba zabudnúť aj na ďalšie možné vysvetlenie, možno tento jav neexistuje. Záblesky možno majú iný pôvod, napríklad poškodené elektrické vedenie, niektoré záznamy možno boli iba vymyslené. Výskum v tejto oblasti je ešte len v plienkach, musíme si počkať.
Blesky sa okrem búrok objavujú aj pri sopkách či požiaroch, tým však celkom dobre rozumieme, vznikajú kvôli treniu popola či iného materiálu. Uvidíme, či sa ukáže, že občas preletí iskra aj pri zemetraseniach.
[Samuel]