Harari si v našej spoločnosti vydobyl zvláštnu pozíciu – je historik, ktorý píše hlavne o budúcnosti. Ľudia jeho historické výroky občas kritizujú a ani on sám sa nebráni tvrdeniu, že vyberá momenty z histórie nie tak, aby úplne opísal minulé obdobie, ale aby zdvihol varovný prst ohľadom budúcnosti.
Vo svojej novej knihe sa venuje umelej inteligencii. Teda, ešte presnejšie, venuje sa tomu, ako sa informácie hýbu v spoločnosti a ako to ovplyvňuje jej fungovanie.
Významné momenty ľudskej histórie sa spájali s tým, že sme sa lepšie učili pracovať buď s energiou (objavenie ohňa, industriálna revolúcia, objav elektriny), alebo s informáciou (jazyk, písmo, počítače).
Typicky platí, že čím lepšie, tým lepšie. Čím lepšie vieme s niečím pracovať, tým lepšie sa v priemere máme. Platí to v dlhodobom horizonte a v priemere – ako však Harari ukazuje, po novom objave prichádza obdobie otrasov. Napríklad, jedna z prvých kníh, ktorá sa stala masovým hitom vďaka kníhtlači, bolo Kladivo na čarodejnice; kniha, kvôli ktorej trpelo nesmierne množstvo ľudí.
Harari sa v knihe detailne venuje najmä porovnaniu toho, ako tečú informácie v demokratických a totalitárnych režimoch, a či to ovplyvňuje a limituje ich dlhodobé fungovanie. A práve tu vstupuje do hry AI – bude nástrojom väčšej slobody a blaha, alebo bude slúžiť tyranom na takú kontrolu nad ľuďmi, akú si doteraz nevedeli predstaviť?
Myslím, že aktuálnosťou výberu témy trafil Harari klinček po hlavičke.
[Samuel]