S mládežou niečo nie je v poriadku – tvrdenie staré ako ľudstvo samé. Každá generácia má pocit, že tá po nej je iná; dochádza k zmene kultúry, správania, slovníka, obliekania, manierov. No aktuálna mladá generácia je iná aj v niečom inom duševné problémy a úzkostlivé stavy sú v nej rozšírenejšie, než kedykoľvek predtým.
Poviete si, však jasné. Vojna, covid, krízy. Áno, to platí. Len takéto veci sa diali aj kedysi a zároveň sa teraz dejú aj všelikomu inému, nielen deťom. Takže „len“ týmto skok v negatívnych javoch nevysvetlíme.
Jonathan Haidt ponúka vo svojej knihe dve vysvetlenia: výchova a sociálne siete. Vďaka výdobytkom modernej doby máme menej detí. Je dokázané, že v spoločnostiach, kde klesne detská úmrtnosť, postupne klesne aj pôrodnosť. Cynicky povedané – na udržanie populácie stačí menej detí. Pozornosť rodičov je tak koncentrovaná na jedného či dvoch potomkov a tí potom žijú ako vo vate, nevystavovaný rizikám, ale tým pádom ani cenným skúsenostiam – a keď ich začnú stretávať neskôr, ťažšie sa s nimi vysporiadajú.
Druhým dôvodom sú sociálne siete, nadizajnované miliardovými firmami tak, aby totálne polapili myseľ, ktorá sa, v istom veku, vôbec nevie brániť. Chalani sú izolovaní, baby majú zničený sebaobraz.
Je to zložitý problém a neexistuje jedno zázračné riešenie, ktoré ho vyrieši celý. No napríklad, ako podrobne argumentuje Haidt, povoliť sociálne siete až od istého veku je viac než dobrý nápad.
[Samuel]