Obe sondy Voyager, 1 aj 2, už opustili slnečnú sústavu a putujú medzihviezdnym priestorom. Ich kurz nie je nastavený na žiadnu konkrétnu hviezdu. No aj tak je možné (aj keď pomerne málo pravdepodobné), že ich zachytí nejaká mimozemská civilizácia. A na toto sú sondy pripravené. Každá z nich nesie zlatú platňu.
Ako si prehrať platňu, je dnes problém pre nejedného hudobného fajnšmekra. No ako si prehrať platňu, ak je najbližší obchod s audiotechnikou vzdialený miliardy kilometrov?
Predná strana platne obsahuje návod, ako na to. ‚‚Nastavte frekvenciu na 1/3,229 sekundy‘‘ nie je moc užitočné pre niekoho, kto netuší, čo sú to sekundy. Mimozemšťania (podobne ako Američania) nepoužívajú rovnaké fyzikálne jednotky ako my – namiesto sekúnd, gramov a metrov majú (napríklad) Ƕ, Ȣ a ȵ a nevedia, ako s tými našimi súvisia – treba im to vysvetliť.
Vpravo dole je znázornený jeden proces týkajúci sa vodíka (najrozšírenejšieho prvku vo vesmíre), pri ktorom sa vyžiari svetlo s vlnovou dĺžkou 21 centimetrov. Mimozemšťania si túto vlnovú dĺžku môžu zmerať, v ich jednotkách to je 63 ȵ, a tak hneď vedia: ‚‚aha, 1 ich centimeter sú 3 naše ȵ.‘‘ Keď im vieme vysvetliť dĺžku, vieme im vysvetliť aj čas (toto je čas, za ktorý svetlo preletí 1 centimeter) a hurá, môžeme ísť na to!
Z troch obrázkov naľavo dva kódojú, ako rýchlo platňu prehrať, tretí (ten dolný) udáva polohu Zeme. Keď si mimozemšťania správne nastavia gramofón, môžu si vypočuť pozdravy v 55 jazykoch (aj po česky), zvuky zvierat, ľudí a bežného života, Mozartovu Čarovnú flautu alebo Johnny B. Goode od Chucka Berryho (že by si toto naozaj púšťali, je úplne parádna predstava). No a na opačnej strane platne si môžu púšťať obrázky.
Asi sa teraz čudujete, ako sa dajú púšťať obrázky z platne. Toto vysvetľuje pravá horná časť obrázku. Zjednodušene povedané znie návod takto: ‚‚Nasekajte audionahrávku na zlomky sekundy. Podľa intenzity im priraďte číslo odpovedajúce jasu a farbe. Istý počet signálov tvorí jeden riadok obrázku.‘‘
Ak by emzáci poznali naše staré televízory, bolo by to jednoduchšie – každý signál je jeden pixel na obrazovke, každých 500 dačo pixelov začína nový riadok – hotovo. Pustíme platňu a ona cez dekodér vykresľuje rôzne svetlé bodky na obrazovke, zľava doprava, zhora nadol. To, čo na obrázku platne vyzerá ako vlajka Japonska, je v skutočnosti prvá dekódovaná fotka. Keď mimozemšťania správne dekódujú toto, vedia, že na to idú správne.
Skúste si predstaviť, že by sme takýto odkaz od ufónov zachytili my na Zemi. Najprv rok(y) lúštenia a dešifrovania kým pochopíme, ako sú v ich nahrávke zakódované základné fyzikálne veličiny, potom dlhé zisťovanie, ako nahrávku prehrať, až keď zrazu všetko pekne zapadne dokopy a my si budeme listovať ich fotoalbumom a počúvať ich verziu rock’n’rollu.
Jasné, našu nahrávku si možno nikto nevypočuje. Bijú sa tam dve veci – vesmír je prevažne prázdny, a tak ich nemá kto zachytiť. No na druhej strane je vesmír prevažne prázdny a tak nemajú do čoho naraziť a na svoje nájdenie môžu čakať veľmi dlho. Každopádne je to z našej strany pekné gesto: ‚‚Aha, aj my sme tu vo vesmíre a chceme byť jeho súčasťou.‘‘
[Samuel]—–
Video o dekódovaní platne:
https://www.youtube.com/watch?v=RRuovINxpPc
Jej obsah:
https://en.wikipedia.org/wiki/Voyager_Golden_Record
Pesničky a zvuky z nej si môžete pustiť tu:
https://soundcloud.com/nasa/sets/golden-record-sounds-of
Obrázky zas tu:
https://voyager.jpl.nasa.gov/galleries/images-on-the-golden-record/