Možno v tomto období sledujete politiku a všímate si napäté vyjednávania, ktoré prebiehajú. Veľmi mi to pripomenulo jeden z najkrajších experimentov v psychológii resp. behaviorálnej ekonómii. Podstatou hry je jednoduché ultimátum, pričom pojem hra treba brať s rezervou – ide o situáciu, kde majú účastníci, teda hráči, na výber jasne dané stratégie.
Hra prebieha takto. Hráč A dostane istý obnos peňazí, napríklad 10 eur, pričom má tieto peniaze rozdeliť medzi oboch buď férovo 5-5 alebo neférovo 8-2. Hráč B sa rozhodne, či túto ponuku prijme. Ak odmietne, peniaze musia vrátiť a nikto nedostane nič. Takto zadefinovali pravidlá hry W. Güth, R. Schmittberger a B. Schwarze, ktorí v roku 1982 pomocou nej skúmali správania ľudí pri vyjednávaní.
Teória hier skúma hry z pohľadu racionálnych hráčov, ktorý chcú maximalizovať svoj zisk. Z pohľadu teórie hier hráč B vždy prijme ponuku, lebo dostať 2 Eurá je stále lepšie, ako nedostať nič. A hráč A vždy rozdelí peniaze neférovo, lebo vie, že hráč B to neodmietne.
Prax hier však ukazuje, že toto sa nedeje vždy, práve naopak – hráči často ponúkajú férové ponuky aj keď nemusia a radšej odídu bez peňazí, než aby mali prikývnuť na neférovú ponuku. Považuje sa to za jeden z príkladov, že homo economicus nie je správny opis reálnych ľudí.
V jednoduchej verzii experimentu sa ľudia často správajú „iracionálne“ dávajú férové ponuky aj keď nemusia a odmietajú prijať menej, než polovicu. Experiment je však veľmi citlivý na detaily. Poznajú sa jeho účastníci? Z akého kultúrneho prostredia pochádzajú? Sú počas experimentu v tej istej miestnosti a vidia sa navzájom?
Za bežných okolností funguje empatia a pocit férovosti – čo ak by sa situácia otočila, páčilo by sa mne takéto správanie? Mám zobrať 2 eurá namiesto 5? Tak to je pod moju hrdosť! Počujem, ako si vravíte: „Ak by som ja hral túto hru, vždy by som bol férový.“ Verím. A čo keby sme namiesto 10 eur hrali o 10 000 000 Eur, odmietli by ste dva milióny, len aby ste niekomu dali lekciu z férovosti? Výskum ukázal, že čím vyššia stávka, tým viac sa výsledok podobá predpovedi teórie hier – všetko ostatné ide bokom, maximalizujeme zisk.
Hra má niekoľko zaujímavých variantov, napríklad pomer delenia nie je zafixovaný, hráč A sa môže rozhodnúť, koľko hráčovi B ponúkne. Od čoho závisí priemerná výška ponuky? Môže byť za nejakých podmienok lepšia, než 50%? Koľko by ste kolegovi ponúkli z milióna?
Na tejto hre ma fascinuje jej jednoduchosť. Pokojne sa capnite po vrecku a spravte pokus na kolegoch. Psychológovia a ekonómovia skúmajú jej alternácie, neurovedci sledujú, ktoré časti mozgu sa pri nej dostávajú k slovu, antropológovia skúmajú, ako sa výsledky líšia v rôznych častiach sveta a kultúrach. Tak jednoduchá a zároveň tak komplexná hra, úplná nádhera.
[Samuel]