Keď o prezidentský post zápasila Hillary Clintonová s Donaldom Trumpom, jeden známy analytik odhadol, že voľby na 70% vyhrá Clintonová. Vyhral však Trump a ľudia sa pýtali, ako sa mohol tento analytik zmýliť. Chyba však nebola v analytikovi, ale v ľuďoch.
„Vravel si, že prídeš!“
„Nie. Vravel som, že prídem na 90%.“
„Tak čo sa stalo?“
„Stalo sa tých 10%.”
Ľudia majú často problém intuitívne správne pracovať s pravdepodobnosťami. Teoretický fyzik so záľubou v pokeri, Sean Carrol, hovorí, že ľudia bežne operujú len s tromi možnosťami: 0%, 50% a 100%; vvšetko ostatné na jednu z nich zaokrúhlia. Preto sú ľudia prekvapení, ak sa nenastane niečo, čo bolo predpovedané na 70 či 90%.
V skutočnosti však v našich rozhodnutiach nie je práca s pravdepodobnosť mimo trochu, ale úplne. Poznám ľudí, ktorí sa obávajú toho, že ich zabije moslimský terorista, no neboja sa infarktu, pričom pomer pravdepodobností je rádovo asi 1 k 10 000. Prečo taká nezhoda? Kým o infarktoch počúvame maximálne suché štatistické dáta, zriedkavé teroristické útoky bývajú v médiách a na sociálnych sieťach rozoberané zo všetkých možných uhlov.
Predstavy skreslené nepresnosťami sa týkajú aj koronavírusu. Mnoho ľudí tvrdí, že ho radšej prekoná, než sa nechá zaočkovať (jediné dve možnosti), vraj je to bezpečnejšie. Počet zaočkovaných ľudí je dnes porovnateľný s počtom ľudí, ktorí ochorenie Covid-19 prekonali. Kým v prípade očkovania ide o malý – aj keď nenulový – počet prípadov s nežiaducimi účinkami, v prípade ochorenia Covid-19 evidujeme vyše 2 324 794 úmrtí. A z tých, čo prežili, majú mnohí dlhotrvajúce následky. Tváriť sa, že ide o nejakú dilemu je úplne scestné.
Nielen, že ľudia majú problém pracovať s pravdepodobnosťami na intuitívnej úrovni, ale aj tam, kde by mala by situácia úplne jasná si život často komplikujú výberom, ehm, nie veľmi kvalitných zdrojov informácií. Bez preháňania, môže ísť o osudovú chybu.
[Samuel]