Vedátorský podcast 233 – Ako vieme, že Zem je guľatá?
Prekvapivo pálivá téma – gulatosť Zeme sa znovu dostala na pretras. Kto prvý určil tvar Zeme? Čo všetko by na plochej Zemi nefungovalo poriadne? A …
O vesmíre, prírode a vôbec
Prekvapivo pálivá téma – gulatosť Zeme sa znovu dostala na pretras. Kto prvý určil tvar Zeme? Čo všetko by na plochej Zemi nefungovalo poriadne? A …
Zem je niekedy aktívnejšia než by sa nám páčilo a pohyb jej horných vrstiev vyvoláva zemetrasenia, ktoré ohrozujú celé mestá. Prečo zemetrasenia vznikajú? Ako sa proti nim brániť? A do akej miery ich dokážeme predvídať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Určite ste si už niekedy všimli, že pre vysoké objekty, či už budovy, alebo kopce, zapadá slnko neskôr. Kým my dole sme už v tieni (Zeme), hranica svetla sa len pomaly plíži k ich vrcholu. Na najvyšších poschodiach mrakodrapov tak pozorujú západ o niekoľko desiatok sekúnd neskôr než na prízemí, pri jednom druhu oblakov sú to dokonca až hodiny – tieto oblaky tak zdanlivo svietia v noci.
Nedeľa, 17. mája 2020, niečo málo o tretej hodine popoludní. Obyvatelia malého provinčného tureckého mesta Tire vysedávajú na verandách aby si v kľude, a najmä v tieni prístreškov vychutnali svoj obľúbený popoludňajší čaj. Niečo je však inak, ako zvyklo byť v tomto období neskorej jari v minulosti. Už od skorého rána sa ortuť v teplomere rýchlo „šplhá“ stále vyššie a vyššie, aby neskôr popoludní dosiahla závratným 44,5 °C (deň predtým bolo 43,9 °C). Takto vysoké teploty v máji nie sú dokonca ani pre Turecko obvyklé. Extrémne vysoké denné teploty vzduchu sa naprieč celou Európu dnes vyskytujú 3-krát až 4-krát častejšie ako pred 40 rokmi, a zďaleka sa to nedeje len na starom kontinente.