Jared Diamond: Guns, Germs, and Steel
Pokračujeme v tradícií písania o knihách, ktoré už aj tak všetci čítali. Existuje totiž riziko, že toto veľdielo Jareda Diamonda niekto prehliadol. A to by bola škoda.
O vesmíre, prírode a vôbec
Pokračujeme v tradícií písania o knihách, ktoré už aj tak všetci čítali. Existuje totiž riziko, že toto veľdielo Jareda Diamonda niekto prehliadol. A to by bola škoda.
Ak máte radi históriu a/alebo fyziku, o projekte Manhattan ste určite počuli. Dokonca až toľko, že máte pocit, že niečo nové a zaujímavé sa už ani dozvedieť …
Rovno sa priznám, že bežne nevyhľadávam knihy, ktoré vyjdú k niečomu, napríklad k filmu. Bojím sa, že ide len o snahu trochu zatriasť kasičkou. Preto som dlho obchádzal knihu The Science of Interstellar od Kipa Thorna, aj keď film Interstellar mám rád (áno, viem, má zvláštny záver). Keď som sa však dozvedel, že Thorne príde na Slovensku, knihu som si predsa len prečítal. Zistil som, že moje obavy neboli na mieste.
Čas je jedna z najzaujímavejších … entít (?) vo fyzike. Povedať, že každý s ním máme každodennú skúsenosť mu nerobí česť. Čas definuje, nielen, čo je to každodennosť, ale aj čo je skúsenosť. Bez času si nevieme predstaviť nič.
Existuje niekoľko poučiek, ako napísať úspešnú popularizačno-vedecké knihu. Scott Aaronson odignoroval snáď všetky a výsledok je fenomenálny.
Neil deGrasse Tyson je rocková hviezda v popularizovaní astrofyziky. Pred niekoľkými rokmi napísal knihu, ktorej názov sľuboval stručný a jednoduchý prehľad nášho poznania vesmíru. Názov neklame, ako audiokniha vám to pri dodržiavaní dopravných predpisov sotva vydrží na piatkovú jazdu z Bratislavy do Rožňavy.
Na meno Sean Carroll som narazil prvýkrát pri hľadaní učebnice k teórii relativity. Potom znova pri hľadaní pop-science kníh a potom znova pri hľadaní dobrého vedeckého podcastu. Sean Carrol si spravil meno v teoretickej fyzike najprv vďaka výskumu rozpínajúceho sa vesmíru a kozmologickej konštanty, dnes sa venuje základom kvantovej fyziky. A presne o tom je jeho kniha Something deeply hidden.
Avi Loeb je zaujímavý úkaz. Často nahlas hovorí o hľadaní mimozemského života, premýšľa o mimozemských civilizáciách a možnostiach, ako ich objaviť. To by ešte nebolo také zvláštne, takých ľudí je veľa. Avi Loeb je ale k tomu špičkový astrofyzik a kozmológ, za vyše 30-ročnú kariéru spoluautoroval stovky vedeckých prác (za tento rok ich pribudlo takmer 20). Okrem toho sedí v mnohých radách a predsedá rôznym projektom či inštitúciám. Jednoducho ťažká váha. Ľudia ho počúvajú aj keď rozpráva veci, ktoré sú v komunite považované za kontroverzné. Ako napríklad jeho teória o Oumuamua.
Asi ste si všimli, že veci sa občas pokazia. Niekedy je to jadrová elektráreň, niekedy lietadlo a niekedy finančná burza. Možno máte pocit, že sa takéto veci dejú stále častejšie, než kedysi a asi máte pravdu.
Otvoríte si wikipediu, pozriete heslo „informácia“ a dozviete sa, že je to „rozplynutie neistoty“. Keď dostanem informáciu, zníži sa moja neistota o niečom – to znie rozumne. Kliknete na heslo „neistota“ a dozviete sa, že je to „situácia s nedostatkom informácie“. Hmm, trochu sa zamotávame, nie?