Hoaxy, bulvár a politika
Že je digitálny priestor plný hoaxov a dezinformácií, to už dnes prekvapí asi málokoho. Je viacero dôvodov, prečo ich niekto tvorí a šíri ďalej, jedným z nich je snaha ovplyvňovať politiku.
Značka: Kritické myslenie
Eliezer Yudkowsky – Inadequate equlibria: Where and How Civilizations Get Stuck
Recenzia na túto knihu by mohla mať jednu vetu: „Je to ako Quantum computing since Democritus“, akurát je iný autor a témou nie je komplexnosť výpočtov ale rovno celej spoločnosti.
Šikmé plochy a strmé kopce
„Prosím ťa, pridáš jeden stupeň? Je mi chladno.“
„Zbláznil si sa? Najprv jeden, dva, potom desať, sto, tisíc a všetci tu zhoríme do tla!“
Takáto konverzácia vám určite príde absurdná. Pritom ju, v mierne kamuflovanej podobe, vídame bežne.
Lebo som to povedal!
Každý z nás bol ako dieťa konfrontovaný s niečím neférovým. „Prečo si mám dať tabletku?“ Trpezlivý rodič najprv odpovedá, no potom si len povzdychne: „Lebo som to povedal!“
Ačohentisti zas odpútavajú pozornosť
Dávnejšie sme si predstavili ačohentizmus – nástroj lenivého diskutéra. Funguje jednoducho, keď niekto nezvláda diskusiu, tak presmeruje pozornosť na niečo iné.
Anatómia hoaxu – Ako Bill Gates neprišiel do Bratislavy
Človek si myslí, že už videl všetky hlúpe hoaxy, no evidentne sme studnice hlúpostí ešte nevyčerpali. Jeden nezmysel z kategórie „extra“ sa objavil pre pár dňami a keďže sa dotýka mojej Alma mater, bolo by mi ľúto ho nespomenúť.
Ako sa nenechať oklamať faktami?
Že sa dá klamať číslami, či slovami, to asi prekvapí málokoho. Ale faktami? Nie sú predsa fakty základom poznania? Sú. A práve preto to ide.
Ako sa nenechať oklamať slovami?
Biorezonancie, kvantové frekvencie, tachyóny. Takéto slová by sme čakali na prírodovednej fakulte, prekvapivo však na nás vyskakujú aj z blogov a obchodov so „zdravo výživou a liečebnými pomôckami“. Ako je to možné?
Ako sa nenechať klamať číslami?
Život sa riadi číslami. Je výrazne iné zarábať 1000 a 3000 eur, je rozdiel prijať za deň 1000 a 3000 kilokalórií. Číselný rozdiel môže predstavovať hranicu medzi úspechom a neúspechom. Je teda rozhodujúce sa v číslach vedieť zorientovať. To je však problém – čísla mnohí nemajú radi.
A nedalo by sa to spraviť aj jednoduchšie?
Často diskutujeme o polarizujúcich témach. Vysvetlení situácie je viacero, diskusia sa však bežne zredukuje na dve. Ak sú témou napríklad prírodné javy, môže byť rozhodovanie náročné, musíme sa pozrieť na výsledky experimentov či výskumné dáta. Ak sa však bavíme o dôsledkoch ľudskej činnosti, môžeme si položiť jednoduchú otázku: nedalo by sa to spraviť aj lepšie?