O vesmíre, prírode a vôbec
Fyzika
Ernest Lawrance bol významným výskumníkom využitia rádioktivity v medicíne. Že bol úspešný, to sa nedá poprieť – za vynájdetenie cyklotronu získal Nobelovu cenu. A, čo je možno ešte vzácnejšie, bol po ňom pomenovaný chemický prvok, Lawrencium. Asi ste o ňom nepočuli, má totiž krátky polčas rozpadu a v prírode sa rýchlo premení na iné prvky.
Svetlo je tak trochu vlna a tak trochu častica. Pohybuje, bežne, tak rýchlo, ako sa len dá, nič neváži a tým pádom slúži ako skvelý nástroj na poznávanie prírodných zákonov a skúmanie ich limitov. Kto objavil časticovú podstatu svetla? Aká je antičastica k fotónu? A ako vyzerá vesmír z pohľadu svetla? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Ak ste mali šťastie, už ste niekedy videli polárnu žiaru. Menej šťastia to chce na ďalekom severe, viacej na Slovensku, no nedávno sme mali príležitosť všetci. Čo to vlastne polárna žiara je? Dá sa vidieť aj na Kube? A môže nás ohroziť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Zem je niekedy aktívnejšia než by sa nám páčilo a pohyb jej horných vrstiev vyvoláva zemetrasenia, ktoré ohrozujú celé mestá. Prečo zemetrasenia vznikajú? Ako sa proti nim brániť? A do akej miery ich dokážeme predvídať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Ľudia sa od nepamäti snažili pochopiť, z čoho sa skladá hmota. Premýšľali o elementoch, geometrických útvaroch či uzlíkov éteru. O povahe hmoty premýšľali filozofovia už stovky rokov pred naším letopočtom. O to viac pobaví, že keď sme objavili jeden zo základných stavebných kameňov hmoty, dali sme mu meno tvarôžtek – teda kvark. Trojica kvarkov tvorí protón a trochu iná trojica zas neutrón. A iné kombinácie kvarkov tvoria kadečo iné.
S gravitačnými vlnami to bolo takto. Najprv nikto netušil, že by mali existovať, boli isté podozrenie, no pevné základy položila až Einsteinova teória gravitácie. V nej sa, cez isté peripetie, podarilo ukázať, že by gravitačné vlny mali existovať – no myslelo sa, že robia buď nič alebo takmer nič.
Čo bolo pred Veľkým treskom? Túto otázku dostávajú fyzici bežne a typickou – a pomerne rozumnou – odpoveďou je, že otázka je zle položená. Pri Veľkom tresku totiž (možno) vznikol aj čas. Zároveň boli podmienky v týchto okamihoch natoľko drastické, že vieme, že aktuálne fyzikálne zákony nedokážu opísať, čo sa dialo.
Predstavte si, že by v našej slnečnej sústave bola len Zem a Slnko. Žiaden Mesiac, kométy, asteroidy a ani ďalšie planéty. Najviac by sme asi pocítili absenciu práve Mesiaca, keďže ten nám je najbližšie – ide o silný zdroj svetla na nočnej oblohe, spôsobuje prílivy a cez ne vplýva na rotáciu Zeme.
Teória strún je ambiciózny projekt v teoretickej fyzike, jeden z najznámejších kandidátov na tzv. teóriu všetkého, a v súčasnosti sa jej štúdiu venujú tisíce fyzikov po celom svete.
Všetci máme vo svojom okolí človeka, ktorý si bežne neodpustí poznámku na štýl: „Nula percent je tiež percento!“ V jeho či jej repertoári je nachystaných aj niekoľko glos o farbách. Napríklad: „Biela nie je farba, je to zmes ostatných farieb!“ Je toto tvrdenie pravdivé?
