O vesmíre, prírode a vôbec
Fyzika
Nielen nad Tatrou sa blýska. Blesky ľudí fascinujú od nepamäti a stali sa súčasťou nejednej mytológie. Už pred niekoľkými storočiami sme ich začali skúmať vedecky, nie všetky otázky o nich však boli uspokojivo zodpovedané. Ako vznikajú blesky? Existujú guľové blesky? A čo sa stane, ak sa na blesk pozriete teleskopom? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Je príjemné, že rok 2021 nebol len o koronakríze, aj keď sa o výskume vírusu, vakcín aj liekov napísalo mnoho vedeckých článkov. Nie je to však jediná téma. Aký progres nastal v umelej inteligencii? Akú stopu zavetrila časticová fyzika? A čo prepísalo históriu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Kedysi dávno, keď sa ešte celé dni drelo na pánskom a na dupnutie na hrdzavý klince sa zomieralo, sme si mysleli, že to, čo vidíme nad hlavou, tvorí celý vesmír.
Spomíname na velikánov vedy, ktorí za život prekopú niekoľko vedeckých oblastí od základov a často bedákame, že v moderných časoch sa už veľmi nerodia. Na jedného z nich však bežne zabúdame. Kto to bol John von Neumann? Ktoré vedecké oblasti založil? A prečo vďaka nemu čítate tieto slová? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Pravdepodobne si myslíte, že vec, ktorá vás zabije, nebude veľký asteroid. Asi máte pravdu, no netreba zabúdať, že to isté si mysleli aj dinosaury.
Čierne diery sú niekedy veľké, to vieme. Rovnako vieme, že niekedy majú rozmer len niekoľko kilometrov – také už poznáme tiež. Existujú však čierne diery o rozmere niekoľkých metrov? Alebo dokonca centimetrov? A ako mohli vôbec vzniknúť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Predstavte si, že sa blížite k budove, idete na koncert. Trochu meškáte a koncert už začal. Z diaľky najprv nepočujete nič, no potom začujete dunenie basy a bicích. …
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom fyzike čiernych dier. Čo sa nachádza pod ich horizontom? Aké nové smery fyzikálneho výskumu skúmajú túto oblasť? Je hmota tvorená vibrujúcimi strunami? O tom všetkom diskutujú Norbert a Samuel.
Mikroskopy nám odhalili … mikroskopický svet. Majú však svoje limity, ktoré sú dané fundamentálnou fyzikou svetla. Jeden zo spôsobov, ako tieto limity obísť, je namiesto svetla použiť niečo iné. Prekvapivo dobrou náhradou sú elektróny. Ako sa dá pomocou nich pozorovať hmota? Dokážeme pomocou elektrónových mikroskopov vidieť aj samotné atómy? A môžeme pod taký mikroskop vložiť ruku? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a ich hostia Honza Jíša a Ondro Bača.
Počítače ako elektronické zariadenia vykonávajú obrovské množstvo výpočtov za sekundu. Na rozdiel od ľudí nemajú žiadnu prirodzenú schopnosť kognitívneho myslenia, ktorá sa nám vyvinula počas evolúcie a ktorú používame okrem iného pri rozpoznávaní obrazu. Na otázku ako vidia počítače teda môžeme odpovedať veľmi jednoducho. Počítače nevidia.
