O vesmíre, prírode a vôbec
Fyzika
Misia Perserverence láme jeden rekord za druhým. Po prvom úspešnom lete malej helikoptéry Ingenuity prišiel ďalší úspech. Experiment MOXIE úspešne na Marse vyrobil kyslík. Za hodinu vyprodukoval vyše 5 gramov kyslíka, čo by dospelému človeku stačilo asi na 10 minút. Pri plnom výkone dokáže za hodinu vyprodukovať až 12 gramov kyslíka, asi ako jeden veľký strom.
Mobil či internet sú pre väčšinu ľudí technológie na hranici mágie. Dotkneme sa displeju a o niekoľko sekúnd sa vidíme a počujeme s priateľom pokojne aj na opačnej strane Zeme. Ako funguje prenos takého signálu? Aký je rozdiel medzi šírením káblom a vzduchom? Kto to bol Claude Shannon a čo nás naučil o informácii? Prečo 5G nie je nebezpečné? O tom všetkom diskutuje Jozef, Samuel a Matúš Turcsány.
V histórii sa opakujú zvláštne príbehy: žaby padajúce na Egypt, padajúce hady, ryby či obilie. Vedci nad takýmito historkami len mávli rukou … až kým na scénu neprišiel Waldo Lee McAtee. Ako sa môžu drobné zvieratá dostať do oblakov? Čo ich tam udrží? A kde všade už zvieratá z neba spadli? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Svetlo je to najrýchlejšie, čo vo vesmíre poznáme a pokiaľ vieme, jeho rýchlosť vo vákuu je maximálna možná rýchlosť dosiahnuteľná v prírode. Ako rýchlo sa svetlo pohybuje? Ako sme to zistili prvýkrát? A ako presne poznáme jeho hodnotu dnes? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Keď som videl, ako sa nedávno po amerických internetoch šíril hoax, že sneh v Texase je falošný a ide o sprisahanie vlády – neviem, nerozumiem tomu, nepýtajte sa ma na detaily – tak som sa len uchechtol. To sa predsa u nás stať nemôže. Podobne, ako k nám prenikla západná móda a hudobný vkus, k nám však prenikol aj tento nezmysel.
Pred pár dňami experiment LHCb (Large Hadron Collider beauty) z CERN-u zverejnil nové výsledky. Tie môžu predstavovať prvý signál novej fyziky za Štandardným modelom, ktorý už takmer 50 rokov úspešne opisuje fyziku mikrosveta. V čom spočíva nesúlad nameraných dát so Štandardným modelom?
Na niekoľko dní sa vzpriečila 400 metrová loď v suezskom kanáli a priškrtila tak tepnu svetového obchodu. Nám možno trochu odľahlo, že nie sme v koži jej kapitána alebo bagristov a kapitánov lodičiek, ktorí sa ju snažili vyslobodiť – hocijak ťažký deň nás čaká v práci, nebude to horšie.
Nie je tomu tak dávno, približne 10 rokov, čo sa riešila možnosť tvorby čiernych dier v CERNe. Vyvolalo to vlnu protestov, CERN sa kvôli tomu v konšpiračných kruhoch objavuje dodnes. Ako vlastne časticový urýchľovač funguje? Mohol ten v Ženeve vytvoriť malú čiernu dieru? A bola by malá čierna diera vôbec nebezpečná? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Internetom dnes kolovala takáto fotografia. Ide o unikátny záber, efekt, ktorý k nemu viedol však poznáte z horúceho leta či opekačky.
Snehové vločky predstavujú balans medzi dokonalým poriadkom a chaosom. Žiadne dve v prírode nie sú rovnaké, no aj tak existuje katalóg vločiek, ktorý nám v nich pomáha sa zorientovať. Prekvapí však, že legendou výskumu snehových vločiek bol fyzik, ktorého zaujímalo röntgenové žiarenie. Ako sa Ukichiro Nakaya dostal k výskumu vločiek? Dajú sa vyrobiť dve rovnaké vločky? A čomu vďačia za svoju rozmanitosť? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Čoskoro bude otvorený Vedastore! Skryť
