Richard Dawkins: The Genetic Book of the Dead
Nestáva sa často, že niekto výrazne ovplyvní oblasť vedeckého výskumu nie ani tak svojimi odbornými prácami, ako skôr popularizačnými knihami – Sobecký gén má dnes …
O vesmíre, prírode a vôbec
Nestáva sa často, že niekto výrazne ovplyvní oblasť vedeckého výskumu nie ani tak svojimi odbornými prácami, ako skôr popularizačnými knihami – Sobecký gén má dnes …
Prečo, keď všetky bunky v tele majú úplne rovnakú DNA, a teda rovnaký program, tak z niektorých sú nervy a z niektorých zuby? Ako je …
Naše telo má rôznorodé formy pamäte. Informácie máme uloženú v mozgu, našej DNA či imunitnom systéme. Pamätáme si veci, ktoré sme sa naučili. Má učenie mysle a učenie génov niečo spoločné? Ako naše gény spoznávajú prostredie? A ako v tomto kontexte rozumieť životu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Majú mimozemšťania sex? Toto nie je bulvár, ale prekvapivo zložitá otázka. Zoolog Arik Kershenbaum sa snaží uhádnuť, ako môže vyzerať život na iných planétach.
Zo zlej situácie si treba vedieť vždy zobrať niečo dobré. Jeden z lepších aspektov pandémie koronavírusu je, že budeme mať navždy poruke príklad evolúcie v praxi. Pre …
Z celej situácie okolo pandémie COVID-19 je možno najočividnejšie, ako nás všetkých prekvapil rozsah toho, aká chaos dokáže urobiť jeden vírus. Časť tohto prekvapenia nepochybne nesie fakt, že sme si tak nejak zvykli, že mikroorganizmy pre nás nie sú problémom. Je to spôsobené tým, že veda urobila niekoľko zásadných pokrokov, ktoré nám obrovským dielom pomáhajú v boji proti týmto neviditeľným votrelcom. Jeden z nich je nepochybne objav antibiotík. Vedci však varujú, že začína doba, kedy na antibiotiká budeme možno musieť zabudnúť.
Nikdy neviete povedať, kvôli čomu si vás ľudia budú pamätať. Tak to je aj s nedávno zosnulým matematikom Johnom Conwayom, ktorého napriek jeho mimoriadne plodnej kariére najviac ľudí pozná cez jednoduchú „hru”, ktorú vymyslel. Ide o Hru života (anglicky Game of Life).
Otvoríte si wikipediu, pozriete heslo „informácia“ a dozviete sa, že je to „rozplynutie neistoty“. Keď dostanem informáciu, zníži sa moja neistota o niečom – to znie rozumne. Kliknete na heslo „neistota“ a dozviete sa, že je to „situácia s nedostatkom informácie“. Hmm, trochu sa zamotávame, nie?
Sapolsky vo svojom rozoberá ľudské správanie – od úrovne biochémie, šírenia vzruchov v mozgu, formovania pamäte až cez výchovu, kultúru a vplyv prostredia. Od úplných základov až po najaktuálnejšie aplikácie.
Altruizmus je pomáhanie iným na svoj úkor. Ako sa takéto správanie mohlo vyvinúť v tvrdom evolučnom súboji?