O vesmíre, prírode a vôbec
V roku 1964 chceli Penzias a Wilson testovať rádiovú komunikáciu. Namiesto toho však – tak trochu omylom – spravili jeden z najväčších fyzikálnych objavov. O svetle, ktoré vzniklo tesne po Veľkom tresku a po vesmíre blúdi dodnes, diskutuje Jozef a Samuel.
Na Slnko sa už všetci tešíme. Aby si Jozef so Samuelom skrátili čakanie, rozprávajú sa o tom, ako Gréci zmerali vzdialenosť Slnka, ako vieme, z čoho sa Slnko skladá a čo má spoločné s medom a čo s takým hnojom. Odpovede na tieto ale aj iné otázky sa dozviete v dnešnom vedátorskom podcaste.
Cyklus šiestich článkov o našej obľúbenej hviezde. Impulzom bolo zverejnenie zatiaľ najdetailnejšej fotografie povrchu Slnka, prečo nás po tisícročiach stále fascinuje?
Dozvedeli sme sa, čo všetko už o Slnku vieme. Niektoré veci sú známe storočia, niektoré pomerne novinky. Férové je však priznať, že o Slnku nevieme všetko, sú minimálne dve veľké záhady.
So životnosťou hviezd je to zložité. Niektoré sa dožijú len niekoľko miliónov rokov, niektoré až bilióny. To je rozdiel ako dni a tisícročia. Vek závisí od veľkosti hviezd, čím ťažšia, tým kratšie bude žiť.
Každú sekundu Slnko vyžiari energiu na úrovni 90 miliárd megaton TNT, teda 384 yottawattov. Táto hodnota sa počas života Slnka mení, no stále sú to podobne šialené hodnoty. Odkiaľ Slnko čerpá túto energiu, ktorá v konečnom dôsledku poháňa aj (takmer) všetok život na našej planéte?
Slnko je ďaleko. Našťastie, ináč by nás upieklo. Merkúr je vzdialený menej, než polovicu našej vzdialenosti a cez deň máva na rovníku cez 400˚C, to by sme asi nechceli. My sme od Slnka vzdialený okolo 150 miliónov kilometrov (čo je 8 svetelných minút). Ako sme sa to dozvedeli?
Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti …
