O vesmíre, prírode a vôbec
Nazvať niečo objekt nie je veľmi lichotivé. Keď však Arthur Hoag v roku 1950 uvidel toto čudo, netušil o čo ide. Prvé typy boli napríklad planetárna hmlovina (pamätajte, že on videl objekt v horšom rozlíšení, než je na obrázku), dve galaxie, ktoré sú od seba vzdialené, len sú vo vhodnej konštelácii alebo efekt gravitačnej šošovky. Nie, nie a nie.
11. júna 1784 pozrel do svojho ďalekohľadu William Herchel, povedal si: „Hmmm,“ a pripísal galaxiu dnes známu ako NGC 6052 na svoj dlhý zoznam astrofyzikálnych objavov. …
Hubblov teleskop hmlovinu Orión neobjavil. Je ju vidno aj voľným okom, so slabším ďalekohľadom dokonca rozoznáte jej rozmazaný tvar, ide o difúznu hmlovinu bez jasného …
Všetci dobre vieme, že vo vesmíre nič nie je počuť – vákuum zvuk neprenáša. Astrofyzici sa však často vynájdu a zvuk získajú z iného signálu. Vesmír si teda predsa len môžeme vypočuť a Samuel tak pripravil pre Jozefa na hádanie desať zvukov z blízkych a vzdialených hviezd, planét a mesiacov. Vypočujte si zvuky vesmíru!
Hubblov teleskop oslávil 30 narodeniny. Teda presnejšie, prešlo 30 rokov od začiatku jeho misie, počas ktorej nám priniesol mnohé z najslávnejších záberov ďalekých galaxií, hmlovín či, nepriamo, čiernych dier.
V roku 1964 chceli Penzias a Wilson testovať rádiovú komunikáciu. Namiesto toho však – tak trochu omylom – spravili jeden z najväčších fyzikálnych objavov. O svetle, ktoré vzniklo tesne po Veľkom tresku a po vesmíre blúdi dodnes, diskutuje Jozef a Samuel.
Na Slnko sa už všetci tešíme. Aby si Jozef so Samuelom skrátili čakanie, rozprávajú sa o tom, ako Gréci zmerali vzdialenosť Slnka, ako vieme, z čoho sa Slnko skladá a čo má spoločné s medom a čo s takým hnojom. Odpovede na tieto ale aj iné otázky sa dozviete v dnešnom vedátorskom podcaste.
Cyklus šiestich článkov o našej obľúbenej hviezde. Impulzom bolo zverejnenie zatiaľ najdetailnejšej fotografie povrchu Slnka, prečo nás po tisícročiach stále fascinuje?
Dozvedeli sme sa, čo všetko už o Slnku vieme. Niektoré veci sú známe storočia, niektoré pomerne novinky. Férové je však priznať, že o Slnku nevieme všetko, sú minimálne dve veľké záhady.
So životnosťou hviezd je to zložité. Niektoré sa dožijú len niekoľko miliónov rokov, niektoré až bilióny. To je rozdiel ako dni a tisícročia. Vek závisí od veľkosti hviezd, čím ťažšia, tým kratšie bude žiť.
