Zrážka galaxií
11. júna 1784 pozrel do svojho ďalekohľadu William Herchel, povedal si: „Hmmm,“ a pripísal galaxiu dnes známu ako NGC 6052 na svoj dlhý zoznam astrofyzikálnych objavov. …
Značka: Astrofyzika
Hmlovina Orión
Hubblov teleskop hmlovinu Orión neobjavil. Je ju vidno aj voľným okom, so slabším ďalekohľadom dokonca rozoznáte jej rozmazaný tvar, ide o difúznu hmlovinu bez jasného …
Vedátorský podcast 22: Zvuky vesmíru
Všetci dobre vieme, že vo vesmíre nič nie je počuť – vákuum zvuk neprenáša. Astrofyzici sa však často vynájdu a zvuk získajú z iného signálu. Vesmír si teda predsa len môžeme vypočuť a Samuel tak pripravil pre Jozefa na hádanie desať zvukov z blízkych a vzdialených hviezd, planét a mesiacov. Vypočujte si zvuky vesmíru!
Stĺpy stvorenia
Hubblov teleskop oslávil 30 narodeniny. Teda presnejšie, prešlo 30 rokov od začiatku jeho misie, počas ktorej nám priniesol mnohé z najslávnejších záberov ďalekých galaxií, hmlovín či, nepriamo, čiernych dier.
Vedátorský podcast 14: Vesmírny šum
V roku 1964 chceli Penzias a Wilson testovať rádiovú komunikáciu. Namiesto toho však – tak trochu omylom – spravili jeden z najväčších fyzikálnych objavov. O svetle, ktoré vzniklo tesne po Veľkom tresku a po vesmíre blúdi dodnes, diskutuje Jozef a Samuel.
Vedátorský podcast 13: Slnko, seno a pár faktov
Na Slnko sa už všetci tešíme. Aby si Jozef so Samuelom skrátili čakanie, rozprávajú sa o tom, ako Gréci zmerali vzdialenosť Slnka, ako vieme, z čoho sa Slnko skladá a čo má spoločné s medom a čo s takým hnojom. Odpovede na tieto ale aj iné otázky sa dozviete v dnešnom vedátorskom podcaste.
Čo vieme o Slnku?
Cyklus šiestich článkov o našej obľúbenej hviezde. Impulzom bolo zverejnenie zatiaľ najdetailnejšej fotografie povrchu Slnka, prečo nás po tisícročiach stále fascinuje?
Čo nevieme o Slnku?
Dozvedeli sme sa, čo všetko už o Slnku vieme. Niektoré veci sú známe storočia, niektoré pomerne novinky. Férové je však priznať, že o Slnku nevieme všetko, sú minimálne dve veľké záhady.
Aké staré je Slnko?
So životnosťou hviezd je to zložité. Niektoré sa dožijú len niekoľko miliónov rokov, niektoré až bilióny. To je rozdiel ako dni a tisícročia. Vek závisí od veľkosti hviezd, čím ťažšia, tým kratšie bude žiť.
Ako funguje Slnko?
Každú sekundu Slnko vyžiari energiu na úrovni 90 miliárd megaton TNT, teda 384 yottawattov. Táto hodnota sa počas života Slnka mení, no stále sú to podobne šialené hodnoty. Odkiaľ Slnko čerpá túto energiu, ktorá v konečnom dôsledku poháňa aj (takmer) všetok život na našej planéte?