V 16. storočí sa v európskych učených kruhoch začali šíriť myšlienky heliocentrizmu – učenia o tom, že centrálnym telesom v našej sústave je (namiesto Zeme) Slnko. Táto nová [1] predstava mala prirodzene množstvo nepriateľov a tak jej prívrženci museli dlho bojovať, aby ju presadili. Jedným z takýchto bojovníkov bol aj Johannes Kepler, astronóm (a tiež matematik a astrológ), ktorý zohral kľúčovú úlohu pri zrode modernej vedy. Na základe precíznych pozorovaní Tycha Braheho totiž sformuloval tri známe zákony o pohybe planetárnych telies.
Okrem týchto zákonov však Kepler vymyslel aj niečo iné. Niečo, o čom sa dnes veľmi nehovorí, pretože sa to ukázalo ako slepá ulička. Ide o „vysvetlenie“ toho, prečo sú dráhy planét presne tam kde sú. Kepler svoj nápad popísal v knihe Mysterium Cosmographicum (Kozmografické mystérium). Nápad je to v podstate pekný, ale z pohľadu modernej vedy tiež veľmi zvláštny.
Predpokladajúc heliocentrický model, Kepler vedel o 6 planétach – Merkúre, Venuši, Zemi, Marse, Jupiteri a Saturne. Jeho nová idea bola, že dráhy jednotlivých planét sú práve také, že je možné medzi ne presne vložiť 5 takzvaných platónskych telies.
Platónske telesá sú také mnohosteny (napríklad kocka alebo štvorsten), ktoré majú všetky steny, hrany aj uhly rovnaké. Už starí Gréci boli takýmito objektami fascinovaní a podarilo sa im dokázať, že takýchto telies je práve 5: štvorsten, kocka, osemsten, dvanásťsten a dvadsaťsten. [2]
Kepler si všimol, že ak by nahradil orbity planét sférami, tak by mohol
- medzi sféry Merkúra a Venuše vložiť osemsten,
- medzi Venušu a Zem dvadsaťsten,
- medzi Zem a Mars dvanásťsten,
- medzi Mars a Jupiter štvorsten,
- medzi Jupiter a Saturn kocku,
a dostal by tak model slnečnej sústavy, ktorý by relatívne presne zodpovedal realite. Navyše by si počty planét a platónskych telies krásne zodpovedali!
Tento model sa však na(ne)šťastie neosvedčil. Okrem svojej ezoterickosti totiž nezodpovedal skutočným počtom a vzdialenostiam planét a taktiež, z pohľadu modernej vedy, v podstate nič nevysvetľoval. Treba si však uvedomiť aj to, že v tej dobe bola veda iba „v plienkach“ a deliaca čiara medzi ezoterikou/náboženstvom a vedou nebola taká zreteľná ako pre dnešného človeka.
[Frico]Zdroj: wiki (Mysterium Cosmographicum, Johannes Kepler, Platonic solid); plný text Keplerovho Mystéria nájdete tu
[1] V skutočnosti to až taká novota nebola. Už v treťom storočí pred n.l. takúto predstavu navrhoval Aristarchos zo Samu.[2] Tieto tvary nájdeme napríklad pri kockách zo známej hry Dungeons & Dragons.