„Prosím ťa, pridáš jeden stupeň? Je mi chladno.“
„Zbláznil si sa? Najprv jeden, dva, potom desať, sto, tisíc a všetci tu zhoríme do tla!“
Takáto konverzácia vám určite príde absurdná. Pritom ju, v kamuflovanej podobe, vídame bežne.
Vyzerá to takto: Alica navrhne nejakú malú zmenu, Bohuš ju desaťnásobne nafúkne a následne prehlási, že takáto desaťnásobne nafúknutá zmena je pre neho nekceptovateľná. Hovorí sa tomu argument šikmou plochou a po príklady nemusím chodiť (v čase) ďaleko. Počas víkendového Pride pochodu v Bratislave som si prečítal: „Keď budú všetci homosexuáli, kto bude rodiť deti?“
Odhliadnuc od toho, že nikto nežiadal navýšenie počtu homosexuálov, len ich akceptáciu v spoločnosti, je to krásnou ukážkou toho, ako niekto zdeformuje pôvodnú myšlienku a následne sa snaží spochybniť jej fiktívnu verziu. Príkladov je mnoho:
„Teraz zvýšite dane o percento a o rok to bude desať!“
„Dnes si chceš požičať sto eur a zajtra budeš chcieť tisíc!“
„Začal si piť kávu a o čoskoro začneš brať drogy!“
Na druhej strane, niekedy je dobré vedieť rozlíšiť trend z náznakov: „Súper vyzerá, že začína byť unavený – možno to ešte stiahnem a zápas otočím.“
O týchto veciach je dobré rozmýšľať v termínoch optimalizácie. Predstavte si, že ste na hrebeni kopca. Čo máte spraviť, aby ste sa dostali na jeho vrchol? Niekedy ste blízko a stačí spraviť malý krok. Niekedy ste na vedľajšom vrchole a tak najprv musíte ísť chvíľu dole aby ste znovu mohli začať stúpať. Inokedy je zas tma a tak sa musíte prejsť po malom okolí, aby ste vlastne zistili, ktorým smerom je to hore a ktorým dole.
Mnohé rozhodnutie sú variáciou na tento princíp. Ak znížime dane o jedno percento, zvýši to blahobyt obyvateľov? Ak budem denne čítať a hodinu viac, budem šťastnejší? (Teda ocitnem sa vyššie na mierke šťastia?) Na to, aby som sa cítil vitálnejšie sa najprv musím chvíľu cítiť mizernejšie – a začať cvičiť a trénovať.
Samozrejme, optimalizačný reliéf je v skutočnom živote členitý a premenlivý, no v princípe sa v ňom navigujeme podobne ako na hrebeni hôr – skúmame aké menšie a väčšie kroky nás privedú bližšie k vrcholu.
Ako znie z tohto pohľadu argument šikmou plochou? Niekomu poviete, že ak spravíte krok týmto smerom, priblížite sa k vrcholu kopca. A jeho reakcia? Keď tým istým smerom prejdete desať kilometrov, nebudete na vrchole, ale dole v dedine – a to predsa nechcete! Absurdný argument, že? A predsa – mierne kamuflovaný– úplne častý.
[Samuel]