Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo vidíme stále tu istú stranu Mesiaca? Mesiac sa točí okolo svojej osi a zároveň obieha okolo Zeme. Tieto dve rotácie sa však prílivovou interakciou zosynchronizovali a tak jedna mesačná rotácia a jeden mesačný obeh trvajú rovnako dlho. Zem také šťastie nemá.
Náš obeh okolo Slnka, teda rok, trvá približne 365.2422 našich rotácií okolo osi, teda dní. Zem je od Slnka tak ďaleko, že sa rotácie nedokázali zosynchronizovať tak, ako to zvládol Mesiac. Takže, čo s tým?
Čo by sa stalo, ak by sme sa tvárili, že rok má len 365 dní? Tá štvrtina dňa by každý rok chýbala, každé štyri roky by sa nám posunul kalendár o jeden deň a o storočie by sa posunul približne o mesiac. Za pár storočí by tak bol január letný mesiac – aj bez klimatickej zmeny.
A tak sme pridávame každý štvrtý rok jeden deň, trochu tým však preháňame – rok by mal pri tomto pravidle 365.25 dňa, to by sme sa posúvali naopak. Čo s tým? Raz sa 100 rokov prestupný rok vynecháme, ak je rok deliteľný číslom 100, nemá 29. februára. To zas preháňame naopak! A tak každý 400. rok je predsa len prestupný, aj keď by podľa predošlého pravidla taký byť nemal. Tým sa dostaneme k 365 + 1/4 – 1/100 + 1/400 = 365.2425 dňa, čo stále nie je ono, ale je to dosť dobré. Robíme chybu na úrovni tisíciny, takže raz sa tisícročie sa nám kalendár posunie o deň.
Na záver, prečo si tento extra deň zaslúži február, prečo nemáme radšej 32. decembra? Február totiž bol, ako názvy mesiacov nenápadne naznačujú, posledný mesiac. DECEmber bol desiaty, potom bol dva mesiace zimný kľud. Potom sa však kľud rozdelil na dva mesiace a druhý – február – bol posledným v cykle a tak sa na ňom, čo do dní, trochu šetrilo. Tak mu, v rámci kompenzácie, občas prihodíme aspoň ten jeden prestupný deň.
[Samuel]PS: Vo vesmíre sú planéty, ktorých rotácia sa zrovnala s obehom okolo ich hviezdy, opeká ich stále z tej istej strany. Naopak, systém Pluto-Cháron dosiahol obojstrannú synchronizácia, Pluto vidí tú istú stranu Chárona a Cháron vidí tu istú stranu Pluta.