O vesmíre, prírode a vôbec
Počas svoje TED prednášky v roku 2015 povedal Bill Gates, že ak niečo najbližšie roky zabije milióny ľudí, pravdepodobne to nebudú jadrové zbrane – ako sa obávala jeho generácia – ale vírusy. Konšpirátori tvrdia, že sa preriekol a prezradil svoj veľký plán. Ako mohol tak presne vedieť, čo sa bude diať o 5 rokov?
Snehové vločky predstavujú balans medzi dokonalým poriadkom a chaosom. Žiadne dve v prírode nie sú rovnaké, no aj tak existuje katalóg vločiek, ktorý nám v nich pomáha sa zorientovať. Prekvapí však, že legendou výskumu snehových vločiek bol fyzik, ktorého zaujímalo röntgenové žiarenie. Ako sa Ukichiro Nakaya dostal k výskumu vločiek? Dajú sa vyrobiť dve rovnaké vločky? A čomu vďačia za svoju rozmanitosť? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Časť ľudí si myslí, že vedci sci-fi nenávidia. Sci-fi je bežne plné vedeckých nepresností, vo vesmíre počujeme výbuchy a čo viac, vedcov zobrazuje ako podivínov v …
Nie je tomu tak dávno, písal sa rok 1964, čo sme objavili prvé náznaky existencie čiernej diery. Išlo o Cygnus X-1, ktorého výskum pokračuje dodnes. Napríklad minulý týždeň vyšla štúdia, ktorá prehodnotila jeho hmotnosť – váži viac, ako 21-násobok hmotnosti Slnka. To už nespadá pod konvenčné predstavy vzniku čiernych dier, je možné, že niektoré aspekty teórie vzniku čiernych dier bude treba poopraviť. O čiernych dierach sa stále učíme niečo nové.
Keď sa s niekým dostaneme do bitky, vravíme, že si ideme zmerať sily. Dobrý nápad je však zistiť si silu súpera ešte pred bitkou. Ak je silnejší, radšej mu dáme pokoj.
S pojmom pravdepodobnosť operujeme denne. Na minci padne na 50% vrch, zajtra bude na 70% pršať, AG odhalí pozitívneho s istotou 65% … Čo však pojem pravdepodobnosť znamená? Existuje vôbec náhoda či pravdepodobnosť? Ako dosiahnuť najlepšie možné šance? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Viacerí sme naživo sledovali pristávanie roveru Perserverence na Marse a možno rozmýšľali nad touto otázkou. Počas vstupu do atmosféry sa plyn okolo návratového modulu zahrieva na tisícky až desaťtisícky stupňov Celzia – čo je často teplejšie, než povrch Slnka.
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej skupiny na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú o extrémnych čiernych dierach: extrémne veľkých a extrémne malých. Ako vznikajú supermasívne čierne diery? Aký majú vplyv na svoje okolie? Môžu existovať mikroskopické čierne diery? A dajú sa objaviť?
Siedmi jaskyniari sme sa v polke júla 2016 vypravili do Štefanovej jaskyne v Demänovskej doline. Zamerali a nakreslili sme mapu neznámych častí, zatiaľ čo ostatní …
Polovodič. Každý jeden z nás to slovo už niekde počul. Všetci si buď pamätáme, alebo rýchlo dáme dokopy predstavu materiálu, ktorý je vlastnosťami kdesi medzi kovom, ktorý prúd vedie a izolantom, ktorý prúd nevedie. Odkiaľ sa táto ich nerozhodná vlastnosť vlastne berie? Čo je na týchto hračkách prírody také kúzelné? O koľko je náš svet s nimi pestrejší?
