29. marca 2024

Astrocyty – hviezdne bunky a ich vplyv na spánok

Nervový systém je miesto mnohých tajomných javov, ktoré by som s nemalým sebavedomím prirovnal k záhadám vonkajšieho vesmíru. Pri bližšom skúmaní tohto systému zistíme, že v ňom dominujú dve hlavné skupiny buniek: neuróny, ktoré priťahujú najviac pozornosti neurobiológov a gliové bunky, dlho považované len za výplň priestorov medzi neurónmi slúžiacu prevažne pre ich výživu. V poslednom období však pribúdajú mnohé fascinujúce objavy poukazujúce na nedocenenosť tejto skupiny buniek.

Vedátorský podcast 47 – Fyzika lietania

Aj vám prídu lietadlá ako čistá mágia? Ani za storočie sme si na ne úplne nezvykli a mnohých stále prekvapí, že sa stotonový kolos vznáša vzduchom. Aké sú základy fyziky lietania? Čo lietadla spoločné s vtákmi? Aký je rozdiel medzi kačkou a raketou? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Ako niekomu pokaziť pondelkové ráno

Máte predsudky voči nejakej skupine ľudí? Voči ľuďom inej rasy alebo inej sexuálnej orientácie? Voči ženám či mužom? Voči ateistom alebo veriacim? Voči istej vekovej skupine? Ak ste na všetky tieto otázky odpovedali nie, tak vás sklamem – mýlite sa. Na vedomej úrovni považujete všetkých ľudí za rovnakých, podvedome to však je zložitejšie.

Pocit tepla a chladu

Ako fyzik teplote rozumiem. Počas štúdia sa človek stretne s niekoľkými definíciami, jedna z nich je pomerne priamočiara. Teplota je miera mikroskopického pohybu častíc. V horúcej látke sa atómy hmýria a kmitajú rýchlo, v studenej pomaly. Ako človek zas poznám pocity teploty a chladu. Ako spolu súvisia?

Miléniové problémy: opäť raz o Riemannovej hypotéze

Na prelome tisícročí vybral za pomoci odborníkov Clayov matematický inštitút sedem významných otvorených problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúkol odmenu milión dolárov. Nebolo to však prvýkrát keď niekto zozbieral dôležité otvorené problémy svojej doby. Jeden taký zoznam vypracoval v roku 1900 David Hilbert, jeden z najvýznamnejších matematikov 19. a 20. storočia, ak nie dokonca všetkých čias. Hilbertove problémy, dokopy ich bolo 23, motivovali obrovské množstvo matematického výskumu v 20. storočí a priniesli mnohé revolučné objavy. Väčšinu z týchto problémov sa už podarilo vyriešiť (aspoň čiastočne), avšak zopár z nich je ešte stále otvorených. Nuž a jeden z nich sa na prelome ďalšieho storočia dostal i medzi naše Miléniové problémy. Ide o Riemannovu hypotézu.

Vedátorský podcast 46 – Nobelove ceny za rok 2020

Jeden týždeň v roku patrí vede, udeľujú sa totiž Nobelove ceny. Tento rok vedecké ceny získal výskum vírusov, čiernych dier a genetických nožníc. Kto to bol Afred Nobel a za koľko sa dá predať Nobelova cena? Aké vírusy spôsobujú hepatitídu a prečo sa hľadali tak ťažko? Kto nás presvedčil o existencii čiernych dier a kto objavil supermasívne čierne diery? Ako fungujú genetické nožnice? O tom všetkom distkutuje Jozef a Samuel.

Fyzika kŕdľa vtákov

Ak sa na jeseň častejšie pohybujete vo vinohradoch, určite si videli majestátny kŕdeľ vtákov, napríklad škorcov. „Dokonalá synchronizácia“ asi nie je slovné spojenie, ktoré nám pri vtákoch príde ako prvé na um, skôr si ich predstavujeme ako po sebe ziapu z rôznych konárov. A predsa, zrazu sa pohybujú dokonale synchronizovane, vytvárajú hypnotické tvary, akoby tvorili jeden organizmus, akoby ich riadila jedna myseľ. Ako je to možné?