O vesmíre, prírode a vôbec
Pivo je jedným z najobľúbenejších a najstarších známych nápojov. Aj nealkoholické pivo má za sebou zaujímavú históriu. V stredoveku sa pivá s nízkym obsahom alkoholu považovali za bezpečnejšiu alternatívu vody, ktorá bola bežne znečistená a plná parazitov.
Posledný mesiac som na Instagrame dával knižné tipy. Knihy podľa mňa patria (nielen) pod stromček. Keď konečne opadne zhon z príprav, darčeky sú rozbalené, púšťajú sa rozprávky … tak je konečne čas lofnúť sa do kresle a siahnuť po ešte voňavej knižke. Tu pár knižných tipov od Vedátora. Kto túto stránku sleduje dlhšie vie, že tento zoznam by mohol byť aj desaťkrát dlhší. Vybral som však len také knihy, ktoré si myslí, že môžete kúpiť prakticky hocikomu a budú sa mu páčiť. Ak by však niečo zaujímavé pripomeniete, rád to prihodím na zoznam!
Bežci, ktorí trénovali na maratón, iste započuli obávaný výraz: stena. Niekde v druhej polovici behu, kedy je už koniec bližšie ako začiatok, nastane problém – bežec stratí energiu. Čiastočne ide o biochémiu. Niekde medzi 30. a 35. kilometrom spotreboval značnú časť zásob glykogénu a tak nastáva pocit únavy. Každý ďalší krok začne byť náročný, ľahká bežecká obuv je zrazu ako z betónu.
Pivo je jeden z najstarších a najobľúbenejších nápojov, aké ľudstvo pozná. Bežne ho vnímame ako alkoholický nápoj, posledné roky až desaťročia však naberá na obľube jeho nealkoholická verzia. Ako sa nealkoholické pivo vyrába? Prečo nealkoholické pivo obsahuje malé množstvo alkoholu? Dá sa z takéhoto malého množstva nafúkať? O tomto a mnohom ďalšom sa Jozef a Samuel rozprávajú s Jánom Pírym, obchodným sládkom v Plzenskom Prazdroji Slovensko.
V roku 1998 napísal Robin Hanson esej, v ktorej identifikoval deväť krokov, ktoré spájajú vznik života so vznikom pokročilej civilizácie schopnej kolonizovať vesmír. Keďže sme takéto civilizácie zatiaľ neobjavili, tak aspoň jeden z týchto krokov musí byť nesmierne ťažký a nepravdepodobný. Na ktorom stupni v tomto rebríčku sa nachádza ľudstvo? Je Veľký filter pred alebo za nami? A aké to má dôsledky na naše vyhliadky do budúcnosti. O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Spánok predstavuje jednu z najdôležitejších súčastí nášho života. Prednedávnom sme vás informovali o úlohe astrocytov v regulácii spánku. Čo však samotné zaspávanie spúšťa? Odpoveď sa zdá byť jednoduchá a dostatočne známa, využívajú ju farmaceutické spoločnosti vo svojich suplementoch pre lepšie zaspávanie a učí sa aj na školách. Počuli ste o nej možno aj vy: melatonín, substancia produkovaná malou, nepárovou súčasťou medzimozgu – epifýzou.
Emmy Noether je asi najvýznamnejšia vedkyňa o ktorej ste možno nikdy nepočuli. Okrem toho, že spoluzaklada významnú oblasť matematiky, tak si spravila aj odbočku do fyziky. A nie hocijakú – odhalila podstatu energie a objavila princíp, na ktorom vo veľkom stojí moderná fyzika. Čo sú to symetrie fyzikálnych zákonov? A ako súvisia so zákonmi zachovania? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Takéto otázky – a ešte mnohé ďalšie – sme sa navzájom pýtali ako deti. Hociktorú možnosť si zvolíte, ste na smiech: „Haha, Samo chce jesť hnoj!“ Nechcem! Ale tak lepšie ako blato, aspoň tak neškrípe medzi zubami.
Každý z nás také video či fotku videl. Zvláštny objekt trčiaci na oblohe či pohybujúci sa rýchlosťami, ktoré prekonávajú limitácie bežných technológií. A nielen technológií, ale aj známych fyzikálnych zákonov. Pre niekoho jasný dôkaz, že ‘sú tu medzi nami’. Pre iného evidentný podvrh. Ako sa v takejto situácií zorientovať?
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú hlavne o horúcom plyne a o kozmickej pavučine, ktorá vypĺňa viditeľný vesmír. Prečo je plyn vo vesmíre horúci, keď je vesmír chladný? Kam tento plyn smeruje a čo sa s ním deje? Akú úlohu v tomto procese zohrávajú čierne diery? O tom sú dnešné rozhovory o vesmíre.
