O vesmíre, prírode a vôbec
Z čoho rastú stromy? Prečo sa oblaky vypršia? Z čoho sa skladá plameň sviečky? Takýmito otázkami sa zaoberá nová Samuelov kniha Obyčajné zázraky. V nej sa snaží ukázať, že aj banálne veci môžu byť čarovne fascinujúce. V 20 kapitolách vysvetľuje rôzne bežné javy a pomocou nich mnohé dôležité fyzikálne princípy. Ukážku načítala Miroslava Frankovská.
Sú len dve možnosti, buď sme vo vesmíre sami alebo nie – obe sú rovnako desivé; tak to zhrnul Arthur C. Clarke. Posledné desaťročia sa možnosť objavenia mimozemského života presunula z oblasti sci-fi do seriózneho vedeckého výskumu.
Hosťom genetického špeciálu je Peter Celec, ktorý je okrem iného prednosta Ústavu Molekulárnej Biomedicíny na Lekárskej fakulte UK a držiteľ Ig Nobelovej ceny za Medicínu. Aký má súvis genetika a prevencia? Prečo je dôležité venovať dostatok pozornosti personalizovanej prevencii a absolvovať pravidelné skríningy u lekárov? Ako sa zmení medicína najbližšie desaťročia? O tom všetkom s ním diskutuje Samuel Kováčik.
V 29. epizóde podcastu sme sa rozprávali o teórii hier a o tom, ako táto matematická teória odhalila mnohé taje biológie. Po čase sa k téme vraciame a zisťujeme, aký vplyv mala na teóriu hier vojna. V akom historickom kontexte teória hier vznikala? Prečo ľudia nedokážu hrať kameň-paper-nožnice dokonale? Aký je matematický pohľad na blufovanie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Alfred Nobel mal vzácnu možnosť, prečítal si vlastný nekrológ. Noviny si ho totiž splietli s jeho práve zosnulým bratom. „Zomrel obchodník so smrťou“ nie je titulok, ktorý si väčšina z nás vysníva a to pomklo vynálezca dynamitu k prepísaniu závete. V nej uviedol, že sa z jeho dedičstva budú udeľovať ceny tomu, kto priniesol najväčší úžitok ľudstvu v oblasti: fyziky, chémie, fyziológie či medicíne, literatúre a mieru.
Majú mimozemšťania sex? Toto nie je bulvár, ale prekvapivo zložitá otázka. Zoolog Arik Kershenbaum sa snaží uhádnuť, ako môže vyzerať život na iných planétach.
Pravdepodobne si myslíte, že vec, ktorá vás zabije, nebude veľký asteroid. Asi máte pravdu, no netreba zabúdať, že to isté si mysleli aj dinosaury.
Čierne diery sú niekedy veľké, to vieme. Rovnako vieme, že niekedy majú rozmer len niekoľko kilometrov – také už poznáme tiež. Existujú však čierne diery o rozmere niekoľkých metrov? Alebo dokonca centimetrov? A ako mohli vôbec vzniknúť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Pokračujeme v tradícií písania o knihách, ktoré už aj tak všetci čítali. Existuje totiž riziko, že toto veľdielo Jareda Diamonda niekto prehliadol. A to by bola škoda.
Predstavte si, že sa blížite k budove, idete na koncert. Trochu meškáte a koncert už začal. Z diaľky najprv nepočujete nič, no potom začujete dunenie basy a bicích. …
