O vesmíre, prírode a vôbec
Človek si myslí, že už videl všetky hlúpe hoaxy, no evidentne sme studnice hlúpostí ešte nevyčerpali. Jeden nezmysel z kategórie „extra“ sa objavil pre pár dňami a keďže sa dotýka mojej Alma mater, bolo by mi ľúto ho nespomenúť.
Že sa dá klamať číslami, či slovami, to asi prekvapí málokoho. Ale faktami? Nie sú predsa fakty základom poznania? Sú. A práve preto to ide.
Biorezonancie, kvantové frekvencie, tachyóny. Takéto slová by sme čakali na prírodovednej fakulte, prekvapivo však na nás vyskakujú aj z blogov a obchodov so „zdravo výživou a liečebnými pomôckami“. Ako je to možné?
Život sa riadi číslami. Je výrazne iné zarábať 1000 a 3000 eur, je rozdiel prijať za deň 1000 a 3000 kilokalórií. Číselný rozdiel môže predstavovať hranicu medzi úspechom a neúspechom. Je teda rozhodujúce sa v číslach vedieť zorientovať. To je však problém – čísla mnohí nemajú radi.
Vesmír je plný hviezd okolo ktorých obiehajú planéty – to sme vedeli dlho. Čo sme však zistili relatívne nedávno, že niektoré planéty sa špacírujú vesmírom len tak – osve. Ako takéto planéty vznikli? Ako sme ich našli? A môže na nich existovať život? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Cestovať do vesmíru je náročné. Dôvod je jednoduchý – na ceste chýbajú pumpy. Aby ste úspešne buď opustili gravitačné pole Zeme, alebo sa aspoň udržali na orbite, musíte dosiahnuť rýchlosť desaťtísicov kilometrov za hodinu.
Viete, ako rozoznáte dobrého vedca od zlého? Niekedy je to zložité, mnoho skvelých vedcov bolo počas svojich životov bez povšimnutia, ich príspevok sme ocenili až …
Čo vám prvé napadne pri slovnom spojení „Problém troch telies“? Pre niekoho je to kniha, pre iného jeden z najtuhších orieškov fyziky. O čom je táto kniha? Ako súvisí so známym fyzikálnym problémom? A aké má riešenie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Často diskutujeme o polarizujúcich témach. Vysvetlení situácie je viacero, diskusia sa však bežne zredukuje na dve. Ak sú témou napríklad prírodné javy, môže byť rozhodovanie náročné, musíme sa pozrieť na výsledky experimentov či výskumné dáta. Ak sa však bavíme o dôsledkoch ľudskej činnosti, môžeme si položiť jednoduchú otázku: nedalo by sa to spraviť aj lepšie?
Máloktorá veta vám povie toľko o stave časticovej fyziky, ako táto: „Šokujúci výsledok ukázal nezhodu medzi teóriou a experimentom na úrovni 0.01%.“ Šokujúce však nie je to, aký malý je tento rozdiel – ale aký je veľký.
