O vesmíre, prírode a vôbec
Mnohé firmy, napríklad aj slovenská DNA ERA, ponúkajú čítanie DNA za sotva trojcifernú sumu. Toto v mnohých vyvoláva pochybnosti, nejde o podvod? Však v roku 2003 mal projekt prečítania ľudského genómu rozpočet niekoľko miliard dolárov. To naozaj nastal za niekoľko rokov taký veľký progres? Ako sa to vezme.
Ľudia sa učia oceniť kvalitné informácie. Nepodľahnúť nezmyslom môžu byť, bez preháňania, otázkou života a smrti. Ako zlatý štandard sa používajú vedecké štúdie. Je to fajn, no má to svoje úskalia. Sem-tam sa stane, že aj kvalitný časopis odpublikuje chybnú štúdiu. Dnes si však povieme niečo o časopisoch, pre ktorých je publikovanie nekvalitného výskumu základ biznisu.
Blíži sa týždeň Nobelových cien, no ako už býva zvykom, predbehlo ho udeľovanie Ig Nobelových cien. Nimi je ocenený výskum, ktorý vás najprv rozosmeje, potom vás však prinúti sa zamyslieť. Ako vonia kino po strašidelnom filme? Ako prečistiť dýchacie dutiny bez spreju? A ako bezpečne presťahovať nosorožca? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Keď sa niekto pozrie na oblohu a povie: „Jééj, aká jásná hviezda!“ je dosť možné, že sa nepozerá na hviezdu ale na planétu. Niektoré planéty sú totiž veľmi jasné. Síce nesvietia samé osebe, ale odrážajú svetlo zo Slnka. Viaceré vidno voľným okom: Merkúr, Venušu, Zem (ehm), Mars, Jupiter a Saturn. Sú však planéty, ktoré len-tak neuvidíte.
Ursula Graham Bower sa narodila do váženej britskej rodiny. Jej otec bol kapitánom vojnovej lode Royal Navy. Preto sa mu nezdalo nič čudné na tom, že začal Ursulu učiť všetko, čo by podľa neho mladá dáma mohla potrebovať. Strieľať. A ešte navigáciu, prežitie v divočine a prvú pomoc. To sa pochopiteľne nepáčilo Ursulinej mame. Poslala ju do dievčenskej internátnej školy, aby tam nadobudla skutočne dôležité zručnosti. Napríklad vyšívanie, umenie spoločenskej konverzácie a tanca. Cieľom bolo, aby Ursula zažiarila na debutantskom plese a našla si primeraného manžela.
V prvej epizóde genetického vedátorského špeciálu sa Samuel rozpráva s profesorom Jurajom Krajčovičom, ktorý je vedúcim katedry na Fakulte prírodných vied UCM v Trnave a okrem iného sa venuje aj evolučnej a molekulárnej biológii. Spoločne sa rozprávali o evolúcií človeka a o tom, aký vplyv má evolúcia na ľudskú DNA.
Minulý týždeň bolo 20. výročie teroristického útoku na niekoľko ikonických miest v Spojených štátoch amerických. Od toho dňa sa zároveň svetom šíria konšpirácie o tejto udalosti. Aké sú závery expertnej skupiny? Obstáli argumenty konšpirátorov pod drobnohľadom vedy? A prečo by sme nemali robiť urýchlené závery. O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Volám sa Michal Varšányi a tento rok som spolu s kapitánkou Veronikou Ucekajovou, Karolínou Jedinou, Danielou Vasiľovou a Ninou Nevláčilovou vybojoval zlatú medailu a prvé miesto na medzinárodnej súťaži Turnaj mladých fyzikov. Rád by som vám predstavil princíp tejto súťaže, ktorá je úplne odlišná od klasických fyzikálnych súťaží, ktorú sú bežne o počítaní ťažkých príkladov. Turnaj mladých fyzikov sa dá vnímať skôr ako medzinárodná súťaž v aplikovanej fyzike.
Kedysi sme mali nespočetne veľa vysvetlení pre fungovanie rôznych častí nášho sveta. Potom sme zistili dve dôležité veci. Po prvé, rôzne javy majú bežne rovnaké vysvetlenia. Prečo padá jablko zo stromu a prečo Mesiac krúži okolo Zeme? Lebo gravitácia. Po druhé, tieto vysvetlenia sa dajú opísať pomocou matematiky a tá je, veru, prísna.
Keď hviezdy dožívajú, nafúknu sa. Napríklad, o približne 5 miliárd rokov sa zväčší naše Slnko natoľko, že pravdepodobne pohltí aj našu Zem. Následne vrstvy odvrhne a zostane jeho odhalené a už neaktívne neaktívne jadro – takzvaný biely trpaslík, ktorý postupne chladne.
