Vedátorský podcast 141 – Michaela Musilová
Astrobiologička, šéfka simulovaných vesmírnych misií, „žena z Marsu“ – to je Michaela Musilová. Kde by sme mali hľadať život v slnečnej sústave? Aký odolný dokáže …
Ako stlačiť informácie
Veci sa prenášajú, organizujú a ukladajú jednoduchšie pokiaľ sú ľahšie a menšie – jednoducho kompaktnejšie. Pri balení na dovolenku sa snažíme do kufra dostať čo najväčšie množstvo vecí a prirodzene sa pri tom zamýšľame či dané veci budeme určite potrebovať a teda či nie sú nadbytočné (redundantné). Priestor ušetríme napríklad tým, že si niektoré veci ako potraviny, kúpime až na mieste.
Vedátorský podcast 140 – Henrietta Swan Leavitt
Bežne hovoríme o tom, ako sme veľkosť vesmíru pochopili vďaka práci Einsteina či Hubbla, no v skutočnosti výraznou mierou prispelo aj mnoho ďalších ľudí. Kto bola Henrietta Swan Leavitt? Ako spravila svoj hviezdny objav? A čo nás naučil o vesmíre? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Ako prakticky merať vesmírne vzdialenosti?
„Povedz mi v akých jednotkách meriaš vzdialenosti a ja ti poviem, čím sa živíš.“ Toto nefunguje takmer nikdy a s nikým, je však jedna výnimka. Ak vám niekto povie, že: „Vzdialenosti meriam v zetkách,“ takmer isto viete, že hovoríte s kozmológom.
Eliezer Yudkowsky – Inadequate equlibria: Where and How Civilizations Get Stuck
Recenzia na túto knihu by mohla mať jednu vetu: „Je to ako Quantum computing since Democritus“, akurát je iný autor a témou nie je komplexnosť výpočtov ale rovno celej spoločnosti.
Žijem vedu špeciál 5 – Jakub Betinský
Vyštudoval medzinárodné vzťahy a politickú ekonómiu na Università di Bologna, neskôr filozofiu na Katholieke Universitat Leuven a teraz si robí doktorát vo filozofii na University of Durham, kde sa venuje najmä filozofii jazyka a metaetike. Je zakladateľom podcastu Pravidelná dávka a spoluzakladateľom podcastu Kvantum ideí. Vyučuje večerné online kurzy o existencializme a filozofii Friedricha Nietzscheho a prednáša aj medicínsku etiku na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Koľko krokov pridá pár rokov?
Možno to o mne viete, možno nie – rád behávam a keď nebežím, tak aspoň kráčam. Týždenne zabehnem tak 40-60 kilometrov, v priemere spravím 15 tisíc krokov denne. Ľudia mi občas vravia, že je to extrém. Odhliadnuc od to, že nie je – sú ľudia, čo prejdú oveľa viac – je podľa mňa oveľa väčší extrém, ak niekto nekráča prakticky vôbec.
Vedátorský podcast 139 – Vedecké divy sveta
Webbov teleskop je tak trochu zázrak, alebo presnejšie div. A nie je on, aj časticový urýchľovač LHC alebo marťanské misie. Čo sú moderné divy sveta pre vedu? Akú úlohu plnia? A stoja za to? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Objaviť niečo nové
„Radi objavujeme niečo nové!“ Taký je opis vedeckej práce, ktorý občas zaznie. Niečo podobné mi minule v diskusii povedal aj Norbert Werner. Potom spresnil svoju odpoveď, keď som sa spýtal, že prečo skúma práve vesmír – však niečo nové sa dozviem, aj keď otvorím na náhodnej strane telefónny zoznam. Najkrajšiu časť svojej odpovede mi doplnil až po skončení diskusie: „Cez vesmír sa človek dotýka nekonečna.“
Neobyčajné zázraky
Napísal som knihu, volá sa Obyčajné zázraky! Ja viem, asi už viete. Tento článok som chcel napísať po jej vydaní, no viete ako to chodí – človeku do toho skočí jedna vec, potom druhá a zrazu prejde takmer rok.