Ale tak sme to robili vždy!
Ruku hore každý, kto si za posledné týždne vypočul ako protiargument, že: „Ale tak sme to robili vždy!“ Kontext mohol byť rôznorodý: hrozienka v kapustnici, strieľanie petárd či jedenie mäsa.
O vesmíre, prírode a vôbec
Ruku hore každý, kto si za posledné týždne vypočul ako protiargument, že: „Ale tak sme to robili vždy!“ Kontext mohol byť rôznorodý: hrozienka v kapustnici, strieľanie petárd či jedenie mäsa.
Na trhu s výživovými doplnkami sa nedávno objavila nová látka, ktorá (pravdepodobne) funguje cez ECS – hexahydrokanabinol alebo skrátene HHC. Táto molekula je svojou štruktúrou takmer identická molekule THC, hlavná psychoaktívna látka marihuany. Keďže však nie je úplne identická, legislatívna regulácia sa na HHC v niektorých krajinách nevzťahuje. Napríklad v Českej republike kúpite HHC vo forme cukríkov na cmúľanie, sušienok na chrúmanie, sušine na fajčenie či náplne na vapovanie. A to všetko s posvätením predajcu, že ide o legálnu alternatívu THC.
Rok 2022 bol výzvou v mnohých oblastiach, no netreba zabúdať aj na pekné veci. Ako sme odfotili supermasívnu čiernu dieru v strede našej galaxie? Na čo všetko budeme mať vakcíny? A čo nás o vesmíre učí Webbov teleskop? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Mnohí ho poznáte cez jeho legendárnu reláciu Okna vesmíru dokořán. Jiří Grygar však nie je len popularizátorom vedy, ale aj aktívnym vedcom. Aké energetické je žiarenie z vesmíru? Ako ho dokážeme pozorovať? A čo skúšali vedci objaviť na vrchole Eiffelovej veže? O tom všetkom diskutujú Samuel, Norbert Werner a Jiří Grygar.
Ako vytrhnúť žralokovi stoličku? Ťažko, nijakú nemá. A ak by mal, trhať by ste nemuseli – žralokom padajú zuby ako na páse. Za život ich zhodia tisíce, k veľkej radosti predajcov suvenírov a – prekvapivo – paleontológov. Je žralok ryba? V čom sú ich zuby zaujímavé? A ako súvisia s klimatickou zmenou? O tom všetkom diskutujú Samuel a Kristína Kocáková (z podcastu Dve baby aj o vede).
Kypriaci prášok je vcelku podozrivá surovina. Veď si to vezmite – biely prášok v malých vreckách, po ktorom sa majú diať divy. Používa sa tak často, že sa nad tým, čo robí a ako to robí, už ani veľmi nezamýšľame. Veď predsa kyprí! Nejako.
S gravitačnými vlnami to bolo takto. Najprv nikto netušil, že by mali existovať, boli isté podozrenie, no pevné základy položila až Einsteinova teória gravitácie. V nej sa, cez isté peripetie, podarilo ukázať, že by gravitačné vlny mali existovať – no myslelo sa, že robia buď nič alebo takmer nič.
Rok sa s rokom stretáva a my máme znovu priestor na otázky bez limitu. Poslali ste ich takmer sto a my sme na všetky zodpovedali – a epizódu dali bez strihu von. Na záver však pribudlo niečo špeciálne, priania od vás. Z celého srdca ďakujeme!
„Len sa pekne nauč tieto veci spočítať, nebudeš mať celý život kalkulačku pri sebe!“ Túto vetu asi mnohí z vás čítajú na, okrem iného aj, kalkulačke. Táto kalkulačka ma zároveň prístup na najväčšiu databázu informácií, ktorá kedy existovala a za zlomok vám prezradí hlavné mesto Azerbajdžanu, chemický vzorec kyseliny sírovej či rok bitky pri Slavkove. No a čoskoro bude táto kalkulačka celkom obstojne písať eseje či seminárne práce.
Umelá inteligencia je jednou z najpopulárnejších tém súčasnosti a obzvlášť v podobe strojového učenia vstúpila do mnohých oblastí technológie a vedy – odporúča nám produkty v internetových obchodoch, príspevky na sociálnych sieťach, filtruje spam, prekladá z cudzích jazykov a aj v mojom odbore, teoretickej chémii, sa stáva čoraz bežnejším nástrojom. Kniha Umelá inteligencia: sprievodca pre rozmýšľajúcich ľudí od Melanie Mitchell predstavuje významné úspechy aj otvorené otázky v tejto horúcej téme.