CESTA OKOLO SVETA ZA 1081 DNÍ – 1. časť
Dalo by sa tvrdiť, že už od čias starých Grékov. Veď predsa vzdelaný Aristoteles vo svojich dielach zhrnul pádne dôvody, prečo veriť v jej guľatosť a vynaliezavý Eratosthenes zakrivenie Zeme neskôr dokonca zmeral. Áno, je pravdou, že od 5. storočia p.n.l. máloktorý grécky učenec pochyboval o guľatosti našej planéty [1] a táto vedomosť prežila aj „doby temna“ (t.j. raný stredovek), napriek opačným tvrdeniam niektorých popularizátorov vedy [2].
Avšak guľatosť Zeme si prvýkrát v dejinách overili na vlastnej koži až moreplavci zo španielskej výpravy, ktorú viedol portugalský kapitán Fernão de Magalhães (čítajte magaljajš). Výprava za koniec známeho sveta, ktorá vstúpila do dejín ako prvé oboplávanie Zeme. Začala sa v tento deň. Pred päťsto rokmi.
Dňa 20.9.1519* vyplávala zo španielskeho prístavu Sanlúcar de Barrameda na atlantickom ústí rieky Guadalquivir pätica lodí Trinidad, San Antonio, Concepción, Santiago a Victoria. Ak sa domnievate, že na nich bola skupina nadšencov, ktorí si chceli z recesie oboplávať Zem, asi vás sklamem. Cieľ ich výpravy? Molucké klinčeky. Tie sa vtedy zhodnocovali nie v instagramoch, ale v kilogramoch a tonách u obchodníkov s koreninami v Európe.
Armada de Molucca, ako sa ich výprava nazývala, mala namierené na Molucké ostrovy, známe ako Ostrovy korenia. Ležia vo východnej Indonézii, západne od Novej Guiney, v oblasti historicky nazývanej aj Ďaleký východ. Z týchto ostrovov sa po stáročia vozili miestne koreniny, ako klinčeky či muškátový orech, po obchodných cestách cez Blízky východ až do Európy. Tam sa predávali za drahý peniaz.
Po páde Konštantínopola v roku 1453 však došlo k obmedzeniu týchto ciest a námorné mocnosti Portugalska a Španielska si povedali, že si nájdu nové. Začal sa tak súboj o nadvládu nad obchodom s korením. Portugalci to skúšali smerom na východ. Najprv však museli oboplávať Afriku. V roku 1498 sa to podarilo moreplavcovi menom Vasco da Gama, ktorý sa doplavil až do Indie.
Španieli ťahali v tomto súboji od začiatku za kratší koniec. Kvôli ich dohode z roku 1494 s Portugalskom o rozdelení si nadvlády nad moriami to mohli skúšať len smerom na západ. Taliansky moreplavec Kolumbus im síce od roku 1492 prinášal nové teritóriá, no kvôli chybným odhadom veľkosti Zeme sa mylne domnieval, že je na Ďalekom východe a nie na novom kontinente (pravdepodobne až do svojej smrti v roku 1506, nešťastník).
Zatiaľčo Španieli objavovali nový kontinent, Portugalci dobýjali územia na Ďalekom východe. S tým im pomáhal aj mladý Magalhães, ktorý mal vtedy len okolo 30 rokov. Okolo roku 1513 si z malajzijskej Malakky okrem bohatého lupu a povýšenia priniesol naspäť do Portugalska aj sumatrianskeho otroka Enriqueho. Ten sa zúčastnil aj Magalhãesovej neskoršej cesty okolo sveta, kde mal úlohu tlmočníka.
Po návrate do vlasti sa namotivovaný Magalhães snažil presvedčiť portugalského kráľa Manuela I. Šťastného, aby financoval moreplavbu k Ostrovom korenia smerom na západ. Ten však z jeho návrhu veľmi šťastný nebol a nepodporil ho. Mal na to dobré dôvody.
Výhodou plavby na západ malo byť vyhnutie sa oboplávaniu Afriky. Avšak cesta z Atlantického do Tichého oceánu okolo alebo cez Ameriku vtedy nebola známa. Mapa z tej doby je zobrazená nižšie. Magalhães nemal hmatateľný dôkaz, že taký prechod existuje a opieral sa len o svoje tušenie.
Skúsil tak šťastie u španielskeho kráľa Karola I. – prebehol. U neho už našiel pochopenie vo forme štedrej podpory, a tak sa mohla začať jedna z najdôležitejších moreplavieb všetkých čias. A o tom, ako to s ňou bolo, si povieme nabudúce.
[Dominik]Poznámky:
*Tento dátum je v juliánskom kalendári, ktorý sa používal v Európe od čias Júlia Cézara. Ten ním reformoval dovtedy používaný rímsky kalendár. Juliánsky kalendár bol v platnosti až do roku 1582, kedy bol postupne nahradený presnejším gregoriánskym kalendárom (podľa pápeža Gregora XIII.). ktorý používame dodnes. Prechod sa vykonal pridaním 10 dní k dátumu v juliánskom kalendári. Dátum 20.9.1519 by tak zodpovedal dátumu 30.9.1519 v gregoriánskom kalendári. [3]
Obrázok: Waldseemüllerova mapa z roku 1507. Je to prvá mapa, ktorá použila názov Amerika (podľa talianskeho moreplavca Ameriga Vespucciho). Všimnite si skromnú rozlohu Tichého oceánu. Podobnú predstavu mal aj Magalhães.
– – –
Zdroje:
[1] https://en.wikipedia.org/wiki/Spherical_Earth#History
[2] https://twitter.com/neiltyson/status/691655467978919936
[3] https://en.wikipedia.org/wiki/Julian_calendar
https://en.wikipedia.org/wiki/Age_of_Discovery
https://www.youtube.com/watch?v=yOMx4Edz3Pk
Laurence Bergreen – Over the Edge of the World