Pre život sú kľúčové dve veci: energia a informácia. Toto platí už na úrovni buniek, no niečo podobné si môžeme všimnúť aj v histórií ľudstva. Najväčší pokrok nastal vždy, keď sa zlepšila naša schopnosť pracovať s jedným z týchto zdrojov.
Objavenie ohňa okrem iného zvýšilo kalorický príjem ľudí a umožnilo nám rýchlejšie expandovať. Vďaka poľnohospodárstvu sme dokázali z malej plochy získať veľa obživy, čo vytvorilo podmienky pre veľké spoločenstvá, ktoré zas držali pokope vďaka príbehom, ktoré si ľudia o svete rozprávali. Objav písma, akcelerovaný kníhtlačou, umožnil presné ukladanie a šírenie myšlienok mimo ľudskej mysle. V priebehu dvoch storočí sme zažili parné stroje, elektrifikácia spoločnosti a prvé kontrolované jadrové reakcie. Energia a informácia.
(Ná)stroje a nám väčšinu histórie nahrádzali svaly. Od okresaných kamienkov, cez poľnohospodárske zariadenia až po veľké výrobné linky, lietadlá či zbrane. Postupne nám však stroje začali pomáhať aj s informáciami, či už šlo o písací stroj, telegraf či rádio. Jeden z najväčších objavov v tomto smere predstavuje počítač.
Počítače spočiatku slúžili na počítanie, boli v tom – a stále sú – veľmi rýchle. Postupne však spravili revolúciu aj v komunikácii medzi ľudmi.Kým ráno vstaneme z postele, vieme, čo si o počasí myslí kamarát z opačnej strany sveta a čo mala spolužiačka na raňajky. Internet nespája len stroje, ale aj ľudské mysle. Aký vývoj nás v interakcii mysle a strojov čaká?
Možno ste zachytili, že jedná z mnohých firiem Elona Muska, Neuralink, sa venuje aj tejto oblasti. Jej cieľom je brain-computer-interface, teda prepojenie počítaču s mozgom; jednou z ich špecialít je ako do mozgu natiahnuť vysokorýchlostné „káble“. Zďaleka však nejde o jedinú iniciatívu, tejto oblasti sa venuje veľa firiem a výskumných pracovísk. Aby som vám priblížil, ako výrazne táto oblasť pokročila, stačí jeden príklad. V laboratóriu človeku ukazovali krátke filmy a pritom snímali jeho mozgovú aktivitu. Z nej úspečne zreprodukovali, pomocou počítača, na čo sa pozerá. Toto však nie je nedávna vec, podarilo sa to pred 10 rokmi. Krátkodobým cieľom tejto oblasti výskumu je riešiť rôzne poruchy, napríklad u pacientov s motorickými problémami či stratou zraku. Aké sú však dlhodobé možnosti pre prepojenie počítača s myslou? Fantázii sa medze nekladú.
„Tak to nie, ja nenechám stroje obcovať s mojou mysľou!“ To si asi vravia mnohí z vás. Že nie? K tomuto príspevku ste sa prevdepodobne dostali cez jednu zo sociálnych sietí. Medzi najlepšie platené pozície na svete sú tie inžinierske v Silicon Valley. Ich pracovnou náplňou je udržať vás na týchto (reklamných) platformách čo najdlhšie, prinútiť vás kliknúť na ďalší obrázok, odpísať na ďalšiu správu a pozrieť si ďalšie video. Toto často inžinieri nerobia priamo. Namiesto toho naprogamujú algoritmus – umelú inteligenciu – ktorá vám odporúčania ušije na mieru.
Ak sa raz z umelej inteligencie stane umelá superinteligencia, máme podľa mnohých expertov, slušne povedané, problém. Ani sa nám nemusí vykmnúť spod kontroly, stačí, keď bude plniť naše priania – len inak, ako sme si predstavovali, všetci môžeme byť ako kráľ Midas. Predstavte si, že spustíme prvý počítač s umelou superinteligenciou a zadáme mu úlohu: vyrieš klimatickú krízu. Počítač sa zamyslí, pozrie, kto tú klimatickú krízu vlastne spôsobuje a nechá vyhubiť všetkých ľudí. „Jááj, vy ste to nemysleli takto? Hupsík, sorry, neskoro.“ Že je takýto scenár nereálny? V menšom sa odohral už niekoľkokrát. Napríklad odporúčací algoritmus YouTubu dostal za úlohu zvýšiť čas, ktorý ľudia trávia pozeraním videí. Vo výsledku však posúval divákov k veľmi radikalizujúcemu obsahu. Niekto začal pozerať videá z počítačových hier, prešiel na obskurné prednášky a z nich na hlásne trúby krajnej pravice. „Jááj, vy ste to nemysleli takto? Hupsík, sorry, neskoro.“ Na ovládanie ľudí naozaj netreba čipy.
Styčná plocha medzi mysľou a strojmi narastá. Rovnako ako oheň, s ktorým táto esej začala, vedia byť aj tieto technológie Styčná plocha medzi mysľou a strojmi narastá. Rovnako ako oheň, s ktorým táto esej začala, vedia byť aj tieto technológie dobrými sluhami a zlými pánmi. Mali by sme si byť vedomí toho, že vstupujeme na neprebádané teritórium – na stroje nechávame výber reštaurácie, filmu na večer a niekedy dokonca partnera. Nemusíme sa inováciam brániť, vo veľkom zachraňujú a spríjemňujú naše životy. No mali by sme byť obozretní, aby sa nám veci nevymkli spod kontroly.
[Samuel]PS: Tento článok je súčaštou týždňovej série, v ktorej sa venujeme témam, ktoré si zaslúžia väčšiu pozornosť ľudí.