Keď sa v roku 2017 fotili čierne diery, narazilo sa na zaujímavý problém: ako preniesť dáta z pozorovaní z antarktickej základne. Ukázalo sa, že najlepší postup, ako preniesť zhruba 500 terabytov, je prečkať zimu, počkať, kým začnú lietať lietadlá, a potom ich previezť v debnách plných pevných diskov.
Ak by NANOGrav nespracovával dáta za pochodu, nahromadil by za 15 rokov pozorovaní rádovo desiatky petabytov dát. Práve tieto pozorovania odhalili stopy šumu gravitačných vĺn, ktorý tvorí vesmírne pozadie pochádzajúce pravdepodobne z párov obiehajúcich supermasívnych čiernych dier.
Kedysi bola astronómia hlavne o snímaní jednotlivých objektov: galaxií, hviezd, supernov. Skúmanie reliktového žiarenia nás naučilo, že tajomstvá dokáže odhaliť až štatistika. Zdanlivo náhodné výchylky v žiarení v sebe nesú stopy raného vesmíru.
Dnes tento trend nielenže pokračuje, ale naberá na obrátkach. Misia Euclid Európskej vesmírnej agentúry mapuje miliardy galaxií. Misia Gaia zmapovala polohy a pohyby takmer dvoch miliárd hviezd a z jej dát sa dajú odhaliť aj exoplanéty, ktoré svoju hviezdu jemne rozkolísavajú. Observatórium Very Rubinovej nazbiera za noc asi 10 terabytov dát. Postupne zhotoví najdetailnejší film nočnej oblohy v histórii a odhalí miliardy galaxií, milióny supernov aj asteroidov v Slnečnej sústave.
Analyzovať toto všetko nie je možné starou dobrou metódou „budem na to hádzať toľko doktorandov, koľko mám k dispozícii“. Budú pomáhať počítače, strojové učenie a detekčné algoritmy. Úprimne netušíme, čo všetko sa v tejto novej ére dozvieme o vesmíre, o jeho tvare, vzniku či živote v ňom. Takmer určite nás však čakajú veľké prekvapenia.
[Samuel]