Asi mizivé percento z nás malo šancu vidieť ľudský mozog. Napriek tomu, máme aspoň hrubú predstavu ako vyzerá. Len si skúste chytiť hlavu, priložte si ruky z bokov alebo na čelo a na zátylok. Medzi vašimi rukami sa nachádza ohromná masa buniek, ktorá svojou dychberúcou zložitosťou tvorí všetko okolo vás. Každý jeden dotyk, zvuk alebo obraz, každá jedna myšlienka alebo emócia – všetko vytvárajú zložité spojenia medzi miliardami neurónov vo vašom mozgu.
Keď sa opäť zamyslíte nad tým, ako vyzerá váš mozog, môžete si všimnúť jednu veľmi očividnú vec – mozog má svoj relatívne veľký objem a v tomto objeme, takmer hocikam ukážete a v rôznych výškach, sa nachádzajú neuróny. Môže sa to zdať triviálne, ale skutočnosť, že sa neuróny nachádzajú v rôznych vrstvách vášho mozgu, je výsledok jedného z najpodstatnejších dejov neurobiológie – neuronálna migrácia. Ide o proces, počas ktorého novovzniknuté neuróny doslova šplhajú po „lešení“ v mozgu, aby sa dostali do svojej cieľovej destinácie. Celý tento proces sa odohrával ešte počas pobytu v maternici, kedy bol váš mozog omnoho jednoduchší. Našli by sme tu oblasti, niekde zhruba v strede mozgu, kde prebiehala masívna tvorba nových neurónov. Tieto novovzniknuté neuróny, keď dozrel ich čas, začali šplhať po dopredu-vytvorenom lešení, veľmi podobne ako šplhá človek po tyči. Cieľová destinácia neurónov nie je vôbec náhodná – niektoré idú vyššie, niektoré nižšie. Týmto spôsobom vytvoria neuróny v mozgu vrstvy – u človeka je ich konkrétne šesť.
Prečo je podstatné, aby boli neuróny tam, kde majú byť? Pretože dnes vieme, že mnohé poruchy ako napríklad epilepsia, porucha autistického spektra alebo schizofrénia, sú do značnej miery charakteristické narušením procesu neuronálnej migrácie. V prípade epilepsie je pôvodom záchvatov veľmi často práve abnormálne usporiadanie vrstiev neurónov. V mozgu pacienta sú potom evidentné miesta, kde neuróny nevytvárajú správne vrstvy a sú pôvodcami abnormálnej signalizácie, ktoré vedú k záchvatom.
Proces neuronálnej migrácie je úzko prepojený aj so schizofréniou. Viaceré štúdie identifikovali abnormálne sformované vrstvy v rôznych častiach mozgu v pacientoch so schizofréniou. Tieto objavy sú naozaj veľmi zaujímavé vzhľadom na psychiatrickú charakterizáciu schizofrénie – definícia vraví o nástupe typických psychotických symptómov v období neskorého dospievanie (cca 20 rokov). Z neurobiologických štúdií je však evidentné, že mozog vykazuje abnormality celé desaťročia predtým, než sa objavia prvé symptómy.
Pochopenie neuropsychiatrických porúch na základe biologických procesov je dnes absolútne kľúčové pre odvetvie psychiatrie. Mnohí odborníci dnes vravia, že sa odbor nachádza v stave krízy. Dlhé desaťročia prebieha diagnostika (a teda aj klasifikácia) duševných porúch na základe symptómov a nie jasne daných biologických znakov. Na prvý pohľad sa nám to nemusí javiť ako nič nezvyčajné, no vo svete klinickej vedy je to pravdepodobne jediný vedný odbor, ktorý postupuje takýmto spôsobom. Napríklad v odvetví onkológie sa nediagnostikuje na základe kašľa alebo bolesti na hrudníku. Diagnóza prichádza po podrobnom preskúmaní tela, nájdení tumoru (ak existuje), extrakcia DNA a identifikácia charakteristických mutácií, ktoré viedli k vzniku rakoviny. Podrobná analýza je esenciálna pri následnej liečbe alebo prevencii, pretože jedine z pochopenia biológie vieme efektívne zacieliť to, čo zacieliť chceme.
Ak sa nám podarí objaviť jasné príčiny neuropsychiatrických porúch, možno sa nám časom konečne podarí prekopať diagnostiku v psychiatrii. A čo je najhlavnejšie – možno sa nám konečne podarí nájsť efektívny spôsob ako predchádzať a liečiť psychiatrické poruchy, ktoré predstavujú obrovské množstvo utrpenia modernej spoločnosti.
[Peťo z Bewise]
Použité zdroje
https://dev.biologists.org/content/146/1/dev163766
https://cutt.ly/AdDUnkH
https://hms.harvard.edu/news/biological-origin-schizophrenia