Predstavte si, že za vami príde veľký agresívny bitkár a dá vám na výber: chcete dostať jednu bombu do obličiek alebo dve? Áno, ani jedna možnosť ideálna, no asi sa zhodneme, že je lepšie na búdku dostať iba raz než dvakrát.
Takáto veci sa našťastie nedejú bežne, no stávajú sa ekvivalentné situácie – môžeme si vybrať zle a horšie a prekvapivo si radšej vyberáme to horšie.
Jednoduchý príklad: zaplatíte si lístok do kina, no film je strašný a pri jeho pozeraní vyslovene trpíte. Zostanete? Väčšina ľudí áno, však keď už si zaplatili lístok. Mohli iba minúť peniaze, no rozhodli sa k tomu aj strácať čas.
Iný príklad: hladný si objednáte oveľa väčšiu porciu, než dokážete zjesť, no aj tak ju do seba nasilu natlačíte. Okrem minutých peňazí vám je teraz do konca dňa zle.
Takýchto príkladov by sa dalo navymýšľať neúrekom. Po anglicky sa tomu hovorí ‘sunk cost fallacy‘, chybná tendencia ľudí zotrvať pri zlej investícii: „Však keď som si to už zaplatil … “
Peniaze nie sú jediná vec, ktorú môžeme investovať, ďalšími platidlami sú napríklad čas či spoločenské postavenie. Keď niekto rok diskutuje, komentuje či ospevuje nejaký svetonázor, je ťažké ho aj pod váhou argumentov zmeniť. Vlastne tým priznáva, že bola jeho doterajšia investícia chybná.
Myslím si, že napríklad časť ľudí odporuje vakcínam už len zo zotrvačnosti. Ak by sa mali rozhodnúť len na základe aktuálnych faktov a situácie, zaočkovať by sa dali. No vytrvalosť predošlých názorov im bráni.
V tejto situácii je asi najlepšie si pripomenúť, že je úplne v poriadku, keď na niečo človek zmení názor. Situácia je pre mnohých chaotická, chvíľu ľuďom trvá, kým sa v nej zorientujú. Stále je lepšie sa krátkodobo mýliť, než sa krátkodobo mýliť a k tomu dostať silný COVID.
[Samuel]