Chémia? Netreba sa jej báť.

V diskusiách o medicíne alebo výžive sa často ozývajú hlasy brojace proti chémií a chemikáliam, ktoré majú byť škodlivé len preto, že sú to chemikálie. Pozrime sa bližšie na dôvody značne rozšírenej chemofóbie.

Je pravda, že chémia sa nemôže hrdiť svojím renomé v porovnaní s inými vedami. Ako to zhrnuli v BBC:
„Biológia má fascinujúce zvieratá, rastliny, projekt mapovania ľudského genómu a Davida Attenborougha. Je prírodná a dobrá. A čo fyzika? Fyzika je jednoducho cool. Má hviezdy, lasery a najúžasnejší stroj, aký bol kedy postavený – Veľký hadrónový urýchľovač. K tomu Brian Cox pútavo vysvetľujúci zázraky vesmíru. A potom je tu chémia, ktorej reputácia zahŕňa znečistenie, jedy a zbrane tak zlé, že si vyžadujú kontrolu od komisie ocenenej Nobelovou cenou. A najbližšie k celebritnému chemikovi má Water White zo seriálu Breaking Bad, učiteľ chémie, z ktorého sa stal narkobarón využívajúci svoje encyklopedické znalosti chémie na syntetizovanie tvrdých drog, trovenie nepriateľov a rozpúšťanie tiel svojich obetí.“

Chémii sa nevyhnete

Chémia a chemikálie sú preto niečo, čomu sa chceme vyhýbať. To však len tak ľahko nepôjde – prakticky všetko je zložené z atómov a molekúl, teda chemikálií, a patrí do odboru chémie (občasné výnimky sú len exotické stavy hmoty: napríklad plazma alebo neutrónové hviezdy).

Áno, áno, počujem tú námietku. Keď sa v bežnej reči povie chémia a chemikálie, nemyslí sa tým všetko, ale len umelé produkty. Ani takéto vyhranenie však neobstojí. Je totiž príkladom falošného argumentu „apel na prírodu“. Ten tvrdí, že ak niečo pochádza z prírody, je to dobré a prospešné, ale ak je to umelé, je to zlé a škodlivé. Pôvod látky však vôbec nehovorí o tom, aké má vlastnosti. Strychnín je prírodná zlúčenina, avšak už v malých množstvách je to prudký jed.

Prírodné látky vnikli evolúciou preto, lebo organizmom, ktoré ich produkujú, pomohli prežiť a zanechať potomstvo. Nevznikli primárne pre úžitok ľudí. Okrem občasných prípadov symbiotických vzťahov totiž evolúcia nehľadí na to, ako budú z výhod jedného organizmu prosperovať iné.

Evolúcia teda netvorila molekuly s ohľadom na ľudské potreby, ale … jednoducho tvorila molekuly. A za dlhý čas ich vytvorila naozaj veľa, pričom niektoré z nich môžu byť užitočné aj pre ľudí. Systematické testovanie prírodných látok, v súčasnosti typicky vo veľkých automatizovaných laboratóriach, je preto často používanou metódou hľadania nových zaujímavých chemikálií.

Liečivá (a) chémia

Keď však nájdeme v prírode látku, ktorá nám vyhovuje (napríklad ako liek), uvedomíme si jej evolučný pôvod a fakt, že to nie je ideálna molekula stvorená pre ľudí, a nezastavíme sa pri nej. Snažíme sa pochopiť, ako funguje, a zistiť, či ju výmenou zopár atómov nedokážeme vylepšiť (napríklad vyrobiť nový liek, ktorý zaberá rýchlejšie, alebo má menej vedľajších účinkov).

Vlastnosti látky nie sú dané jej pôvodom, ale atómami, z ktorých sa skladá, a ich usporiadaním. Rovnaká molekula bude mať rovnaké vlastnosti, či ju izolujeme z listu rastliny, nasynetizujeme v laboratóriu z chemikálií získaných z ropy alebo nám ju vytvorí geneticky modifikovaná baktéria.

Naopak, rôzne usporiadanie tých istých atómov môže viesť k úplne iným vlastnostiam. Pri očkovaní sa s obavami spomínajú látky obsahujúce ortuť alebo hliník nachádzajúce sa vo vakcínach. Dôvodom je, že ortuť a hliník sa ukázali ako zdraviu škodlivé v iných situáciach. Rizikovosť látok však nemáme posudzovať podľa jednotlivých atómov, ale podľa celkového kontextu (a molekúl, v ktorých sa nachádzajú).

Zlé a zlé môže dať dobré

Jeden príklad za všetky: chlór je žltozelený jedovatý plyn. Sodík je striebrolesklý mäkký kov prudko reagujúci s vodou. Chlorid sodný je jedlá (a na prežitie nutná) vo vode dobre rozpustná kryštalická látka. Vlastnosti zlúčeniny by (nielen) v tomto prípade nemohli byť odlišnejšie od samotných atómov, z ktorých sa skladá. Molekula môže byť zdraviu prospešná, aj keď sa skladá z atómov, ktoré sú osamote škodlivé. Výsledok tu nie je súčtom jednotlivých častí.

Áno, niektoré chemikálie, či už prírodné aleby syntetické, môžu byť nebezpečné. To však nemá byť dôvodom pre chemofóbiu, ale motiváciou, aby sme chémiu študovali a naučili sa aj s nebezpečnými chemikáliami narábať tak, aby nám neublížili.