Keď Sovietsky zväz informoval o jadrovej havárii v Černobyle, promptne vyšla aj správa, ktorá pripomenula, že svoje problémy s jadrovou energiou predsa mali aj v Amerike. Asi je jasné, že to v daný moment nikoho nezaujímalo. A rovnako je jasné, prečo aj napriek tomu takúto správu vydali – aby odviedli pozornosť od problému, ktorý sa im vymkol spod kontroly a ktorý sa snažili v očiach verejnosti relativizovať.
Ak si tento úvod prečítal milovník Sovietskeho zväzu, určite sa mu derie na jazyk: „A čo ostatní, oni tiež takto odvádzajú pozornosť!“ Áno, tento nástroj – whataboutizmus – je v geopolitke veľmi obľúbený a príklady jeho využitia sa nájdu aj mimo nej, napríklad v internetových diskusiách.
Postup je pomerne jednoduchý. Niekto vznesie obvinenie a namiesto toho, aby sa diskutovalo o tom, či je opodstatnené, tak niekto ďalší vznesie ďalšie obvinenia – typicky voči (zdanlivej) protistrane.
„Bieloruský režim uniesol lietadlo, aby mohol zatknúť svojho odporcu.“
Stalo sa niekde v diskusii na Facebooku.
„Ale Američania odpočúvali spojencov!“
V čom je takýto prístup nezmyselný? Pre niekoho vzbudzuje dojem, že svet je čierno-biely. A ak ukážeme, že zlí sú tí druhí, tak my musíme logicky byť tí dobrí. Jasné ako facka, nie? Svet však takto nefunguje, bežne majú obe strany svoje na rováši, prstom sa dá ukazovať na každého. Ak niečo vytkneme napríklad ruským politikom, určite to nemusí znamenať, že sa vo všetkom stotožňuje s tými americkými – alebo naopak. Niekedy je to zas snaha relatizovať problém, asi sme už včetci počuli variáciu na: „Však aj ostatní kradli.“
V čom je takýto prístup škodlivý? Bežne zabíja diskusiu, namiesto toho, aby sa uzavreli jeden bod – zhromaždili a vyhodnotili dostupné argumenty, tak sa otvoria tri ďalšie body a vo výsledku sa neuzavrie nič. A to je bežne cieľom človeka, čo ho použil. Vie, že na férovú diskusiu nemá – či už argumenty alebo energiu – a tak ju znemožní.
Samozrejme, niekedy je zmena témy opodstatnená. Napríklad, keď hladáme príčinu nejakého problému a máme pocit, že zatiaľ nepátrame na správnom mieste. „Emisie záhradných kosačiek? Však to je nič v porovnaní s autami.“ Niekedy sa zas snažíme situáciu zasadiť do kontextu: „Takýto výpadok mali aj tri ďalšie krajiny, takže možno nie je chyba u nás.“
Bežne je však whataboutizmus len nástroj, ktorým niekto odpútava pozornosť od slabých miest vlastnej argumentácie – aj keď môžu byť úplne kritické – čím potenciálne prínosnú diskusiu úplne zabije.
PS: Na slovo whataboutism nepoznám dobrý preklad. Ačohentizmus neznie veľmi dobre. Jazykovedci sa asi potrápia.