Keď máte teleskop, tak typicky chcete, aby bolo čo najväčší. Napríklad chcete snímať väčšie vlnové dĺžky alebo mať väčšiu plochu, s ktorou sa zachytáva signál. Zároveň chcete, aby sa nachádzal vo vesmíre nad atmosférou. Tá v lepšom prípade iba časť signálu blokuje, v horšom prípade ho okorení šumom.
Doteraz si musela astronomická komunita vyberať: veľké alebo vo vesmíre. Hranice tohto kompromisu sa snažila posúvať, napríklad Webbov vesmírny teleskop je pomerne veľký – vo vesmíre sa musel však poskladať, lebo viac priestoru v rakete nebolo. Takýto postup nikoho veľmi neteší, lebo drobná mechanická chyba môže pochovať celú misiu.
Ako ste si asi všimli, ľudia sa vracajú na Mesiac. Väčšinou náš záujem vzbudzujú misie s ľuďmi, no ja so záujmom sledujem jednu robotickú. Zatiaľ sa označuje LCRT, čo neznie veľmi ľudovo. Jej význam odhalí jej plný názov – Lunar Crater Radio Telescope, teda Rádiový teleskop v mesačnom kráteri.
Rádiový teleskop si môžete predstaviť ako sieť z vodivých káblov, v ktorých rádiové vlny vytvoria drobný, ale zachytiteľný, elektrický prúd. Takýmito káblami má robot vystlať asi kilometrový kráter, čím z neho spraví jednu veľkú anténu. A nie hocijakú, ale s 3500-kilometrovým tienením.
Mesiac nielen, že nemá vlastnú atmosféru, ktorá by signál rušila, ale zároveň svojím „telom“ blokuje signál zo Zeme a počas lunárnej noci aj zo Slnka. Na odvrátenej strane Mesiaca vie byť k rádiovému tichu tak blízko, ako len môžeme dúfať.
Veľkosť a citlivosť takéhoto teleskopu by ľudstvo dostala na neprebádané prérie rádiovej astronómie, na frekvenciách niekoľkých megahertzov bude skúmať napríklad raný vesmír. Projekt je aktuálne v druhej fáze vývoja, v NASA dostal ďalšie finančné zdroje – no na štart misie si ešte budeme musieť pár rokov počkať. To nám však nebráni tešiť sa už dnes!
