Po týždni som sa vrátil z vedeckej konferencie na Korfu. Celý jej názov som by si musel googliť, všetci v komunite to volajú jednoducho „Korfu“; každému z fachu je jasné, kde sa vidíte. Už som o tom písal pred rokom, no pokojne sa rád zopakujem – nech ľudia vidia, prečo sú takéto akcie pre vedu dôležité a že aj keď som sa trochu opálil, rozhodne to nebola dovolenka.
To sa dalo vytušiť už z programu – ten bol plánovaný na šesť dní, voľno bolo pol dňa, plus pár hodín okolo obeda. Ináč však išiel program od deviatej ráno do takmer ôsmej večer. V podstate bol monotónny, od rána do večera prednášky. Obsahovo to lietalo, od kozmologických modelov až po tvrdú matematiku, no držalo sa to hlavnej témy – kvantovej štruktúry priestoru a geometrie.
Na čo je vedcovi vôbec dobré na takúto akciu ísť? Po prvé drží prst na tepe výskumu a má prehľad, čo ostatní vyriešili a kde sú zaseknutí. Môže si odprezentovať vlastný výskum – nech pekný výsledok nezostane nepovšimnutý – a zároveň načerpať inšpiráciu na ďalšie projekty. Ja som si zapísal pár nápadov a ak by som nič iné nerobil, stačili by mi aspoň za rok.
Zároveň je to priestor na diskusie a aj tvrdšiu kritiku. Má váš výskum nedostatky? Vychádzate z nepodložených predpokladov? Tu vám to povedia na rovinu – no máte možnosť si hneď aj obhájiť. Teda, aspoň sa o to pokúsiť.
Z katedry sme šli dvaja, Juro Tekel a ja. On popísal svoje (a naše) nedávne výskumné výsledky, ja som zas odprezentoval návrh modelu trojrozmerného kvantového priestoru, na ktorom práve pracujeme a čoskoro chceme publikovať prvé výsledky. Detaily nájdu v odbornom článku, hlavnú myšlienku však poznajú už teraz.
Akcia nebola len o prednáškach, káv som pil denne toľko, ako už dlho nie. Práve počas kávových prestávok a obedov či večerí bol čas sa popýtať ľudí na aspekty ich výskumu alebo sa aspoň zoznámiť. Keď im nabudúce príde email, vedia si k nemu priradiť tvár.
Keď som bol na takejto akcii prvýkrát, celý deň som prednáškoval a vo voľnom čase som hneď počítal a overoval nové nápady. Už som múdrejší a tak som sa snažil trochu oddychovať, čítať si na pláži, behať, plávať. Aj tak som po týždni mentálne dosť vypľutý – skvelý začiatok semestra.
Môžu ľudia vedcom takéto akcie závidieť? Ako som povedal, nie je to med lízať a človeku to dá zabrať. No zároveň má možnosť trochu vidieť svet, opáliť sa a ako sa vraví po novom, networkovať. Takže raz za čas je to pre vedcov asi príjemná nutnosť, no našťastie taká nebýva každý mesiac.
[Samuel]PS: Ak by vás zaujímal ten celý názov, tak znel: Corfu2022: Workshop on Noncommutative and generalized geometry in string theory, gauge theory and related physical models.