Komu (ne)môžem veriť

Písal sa rok 2008, keď sa raperi z H16 pýtali: „Komu môžem veriť?“ O pätnásť rokov stále nepoznáme odpoveď.

Keď niečomu nerozumieme, je dobrý tip počúvať expertov. Toho sú si však vedomí aj ľudia, ktorí stoja o našu pozornosť a tak sa snažia expertnosť predstierať. Ako rozlíšiť experta od neexperta?

To je vo všeobecnosti ťažká úloha. Ak by som počúval dvoch ľudí, skutočného a predstieraného experta, pojednávať o histórii Azerbajdžanu, asi by som nevedel určiť, ktorý je ktorý. Podobne si myslím, že by som náhodného človeka na ulici dokázal presvedčiť, že som odborníkom na anorganickú chémiu a on zas mňa o svojej znalosti dreva vhodného na výrobu flauty.

Ako zistiť, že mi niekto klame, ak pojednáva o veciach, ktorým nerozumiem? Vo všeobecnosti ťažko. Bežne však platí, že klamár klame o všeličom – bez ohľadu na odbornosť. Ak ho nachytám pri niečom, čomu rozumiem, môžem si celkom dobre tipnúť, že klame aj pri tom, čomu nerozumiem.

Napríklad, mnohé veci, ktoré píšu alternatívne „médiá“ sú pre mňa neoveriteľné. No keď písali o proteste, ktorého som sa zúčastnil a videl tam tisíce ľudí, že mal maximálne niekoľko stoviek účastníkov, tak viem, že klamú a ďalej im nemusím venovať pozornosť.

Ak mi niekto tvrdí, že našiel novú teóriu gravitácie, tak sa ho môžem opýtať, či dokáže odvodiť Keplerove zákony. Ak mi niekto tvrdí, že pozná ľahké riešenie zložitého konfliktu v nejakej krajine, opýtam sa, kto tam vyhral predošlé voľby. Ak mi niekto ide dávať výživové rady, opýtam, či vie vymenovať makroživiny.

Ak človek prejde týmto testom, ešte neznamená, že je expertom. No ak týmto testom neprejde, treba si dávať pozor. Buď klame úmyselne alebo neúmyselne, z nevedomosti. V oboch prípadoch však pre mňa môže naivita dopadnúť zle.