Predstavte si dovolenku pri mori. Večer sa prechádzate po promenáde a zočíte usmiateho pána sediaceho za kartónovou krabicou, ktorá predstiera, že je stánkom. Ponúkne vám hru, vstupné je jedno euro. Hodíte si kockou a ak padne šestka, získate dve eurá. Ak padne niečo iné, máte smolu.
Hrali by ste takúto hru? Určite nie. Za šesť hier zaplatíte šesť eur, v priemere zarobíte dve.
Vedľa je otvorený druhý, ehm, stánok. Ten ponúka dve eurá vždy, keď nepadne šesť.
Hrali by ste teraz? Určite áno. Za šesť hier zaplatíte rovnako, no vyhráte v priemere desať eur – štyri môžu ísť do vrecka a za šesť hráte ďalej.
Teraz si predstavte, že mesto vyhlási obmedzenie: v každom stánku môže hráč hrať iba jednu hru denne. Jano príde večer na hotel a povie, že si zahral v prvom – tom zlom – stánku a čuduj sa svete, vyhral dve eurá. Máme ho pochváliť?
V podobných situáciách máme tendenciu hodnotiť, že šlo o dobré rozhodnutie, malo predsa dobrý výsledok. V skutočnosti je však výsledok kombináciou rozhodnutia a nekontrolovateľných faktorov – v tomto prípade kocky. Hodnotenie rozhodnutí by sme mali robiť očistené od takýchto faktorov. Napríklad tak, že sa zamyslíme, aký by bol priemerný výsledok, ak by sme rozhodnutie veľakrát zopakovali. Ak by Jano hral v prom stánku každý deň počas mesačnej dovolenky, úvodný zisk by rýchlo stratil.
Správne je teda povedať, že niekto, kto vyhral v prvom stánku spravil zlé rozhodnutie, ale mal šťastie. A niekto, kto nevyhral v druhom stánku spravil dobré rozhodnutie, ale mal smolu.
Áno, rozhodovanie je bežne zložitejšie. Psychologické faktory rizika, nedôveryhodnosť modelov alebo skutočnosť, že niektoré výsledky sa ťažko kvantifikujú. Napríklad, keď ide o ľudské šťastie či životy.
Práve na takýto problém narážajú organizátori letných festivalov. Predpoveď počasia povie, že sa možno blíži búrka a charakter akcie – napríklad veľa ľudí na lúke – znamená, že môže ohroziť ľudské životy. Máte zrušiť program?
Podobnú dilemu mali usporiadatelia Atmosféry, kde bolo na lúke okolo 3000 ľudí. Keď oznámili rušenie programu, pozrel som predpoveď počasia. Tá hlásila asi 50% pravdepodobnosť veľmi silnej búrky. Búrka nakoniec neprišla. Bolo zlé rozhodnutie program predčasne ukončiť? Hra s kockou nás naučila nesúdiť rozhodnutia na základe jedného výsledku. Neriskovať búrku je ako neriskovať v hre, kde v priemere prehrávate – a to je správne rozhodnutie.
Pamätám si, ako sa nad nami počas koncertu otvorila strecha stanu. Nešťastie, ktoré si vyžiadalo niekoľko ľudských životov a takmer ukončilo festival Pohoda. Pamätám si ten zmätok, chaos a hľadanie kamarátov. Kedysi som mal rád silný vietor, teraz už nie. Preto chválim organizátorov za niečo, čo možno niekomu javí ako zbytočná opatrnosť. Ak by sa teraz rozhodli program nerušiť, mali by šťastie – skôr či neskôr by sa to však vypomstilo. Je ťažké spraviť správne rozhodnutia, tak by sme ich nemali hodnotiť zľahka.
Súvisiaci článok: Štastie, smola a učenie sa