Kde sa vzala Mikulášska tradícia?

Predstavte si, že žijete v zahraničí a snažíte sa niekomu vysvetliť, že prečo vás dnes ráno čakala v topánke čokoládka: ‚‚No vieš, u nás chodí Mikuláš, ktorý sa podobá na Santu, no a on dal kedysi dákym deťom peniaze, aby neboli odkázané na prostitúciu. A ten Mikuláš ma dnes meniny, vieš, u nás má každé meno svoj špeciálny deň, a teda na svoje meniny nám tiež dáva čokoládku – akože odmena za to, že sme boli dobrí. A niekedy s ním chodí aj čert, niečo ako diabol, ktorý ti tam nechá uhlie a cibuľu, teda ak si bol zlý.” Garantujem vám, že takto zmäteného kolegu ste ešte nezažili.

Aký je teda skutočný pôvod tejto tradície a ako súvisí s tradíciami, ktoré sa slávia inde vo svete?

Sv. Nicholaus

Všetko to vychádza z postavy Sv. Mikuláša (Nicholasa), ktorý žil na prelome 3. a 4. storočia v gréckom meste Myra. Podľa všetkého bol počas života veľmi štedrý a skromný (daroval potajomky), no príbehy jeho života sa spísali až storočia po jeho smrti a tak sa mierne, ehm, nafúkli (napríklad vraj zoťal strom posadnutý démon. Fanúšikovia Harryho Pottera si vedia predstaviť, že to nie je žiadna sranda).

Najznámejší je príbeh, v ktorom tajne daroval trom mladým dievčatám mešec zlata (v noci). Peniaze šli na ich veno a mali ich ochrániť pred nútenou prostitúciou. Nicholasova štedrosť sa tak stala legendárnou a stal sa tak symbol obdarovávania (a patrónom detí).

Z tejto síce zveličenej, no podľa všetkého reálnej, postavy, vznikol Sinterklaas a.k.a. Sint-Nicolaas a.ka. De Goege Sint a.k.a. Saint-Nikloi a.k.a. Sinterklaos a.k.a. Mikuláš, ktorého poznajú v Holandsku, Belgicku, Luxembursku, Francúzsku a miernej odlišnej podobe aj u nás. Slávi sa 6. decembra, kedy sa v týchto krajinách objavuje jeho meno v kalendári. Mimochodom, prečo vlastne niektoré krajiny slávia meniny a niektoré nie? Pôvod je v kalendári svätcov, ktorý používali katolíci a pravoslávni veriaci. Protestantom sa samozrejme niečo také nepozdáva a škandinávske krajiny si založili vlastný kalendár mien, ktorý sa od zbytku sveta líši).

Mikuláš, Santa a Otec Vianoc

No a teraz sa objaví mierne komplikovaný trojuholník: Mikuláš, Otec Vianoc a Santa Claus. Aj pod ich súhru sa podpísal rozkol medzi katolíkmi a protestantmi. Otec Vianoc bol v Anglicku personifikáciou Vianoc. Vianoce však boli podľa puritánskej vlády moc pápežské (a katolícke) a tak ich proste zakázali. Royalistom sa však táto tradícia páčila a tak čakal Otca Vianoc rebranding – stal sa z neho symbol “starých dobrých časov” a hodovanie (tak už vieme, kedy Santovi tak narástol pupok). Túto jeho podobu zachovali prevažne ľudové divadlá.

Santa Claus je pomerne priamočiaro inšpirovaný Sinterklaas. Uchytil sa v roku 1823 vďaka básni “A Visit from St. Nicholas” a odvtedy sa v Amerike teší vysokej popularite. Postupne sa tento mém rozšíril do celého sveta a špeciálne vo viktoriánskom Anglicku vrátil Otcovi Vianoc jeho vianočnú esenciu.

Santu ťahajú po oblohe soby, lebo tak sa to písalo v básni, čo ho preslávila. No ľudia sa domnievajú, že Santa tým v skutočnosti absorboval aj časť pohanských zvykov. Podľa nich sa v strede zimy preháňa po oblohe tzv. Wild Hunt, divoký lov germánskeho boha Wodena (Odin). Ten sa viaže so sviatkom Yule – pokrestančením ktorého sa stali Vianoce (resp. z neho pochádzajú niektoré vianočné tradície. Niektoré krajiny “Yule” v menšej či väčšej miere stále používajú ako synonymum).

S čerty nejsou žerty.

No a čo tí čerti? Podľa rôznych indícií vznikli naši čerti pokrestančením miestnych duchov či duchov lesa, ktorí sa viazali na Peruna či Velesa. Tí mali skôr negatívne postavenie, no nie až tak ako biblický diabol. Podobne je pozostatkom slovanskej mytológie aj Dedo Mráz, ktorý prínašal na saniach zimu (pod vedením stalina sa ZSSR snažil Dedom Mrázom vytlačiť Ježiška a Mikuláša. Samotný Dedo Mráz totiž nevychádza z náboženskej tradície).

Mikuláša v našej tradícii odmeňuje za dobré správanie (sladkosti), čo zosobňuje anjel, a napomína za zlé správanie (uhlie, cibuľa), čo predstavuje čert (ako nasledovník zlých duchov). Ak si pod tým niekto predstavuje Satana, je na omyle. Čertov poznajú aj v ďalších krajinách, napríklad v nemecky hovoriacich pod menom Krampus (tiež ako protipól k Nicholausovi), v mnohých krajinách majú dokonca čertovský pochod.

[Samuel]