Dýchať vieme všetci. Teda, aspoň si to myslíme. Dýchať správne je umenie. Podľa Jamesa Nestora však ide o umenie zabudnuté, ktoré začíname pomocou vedy znovuobjavovať.
Nestor napísal knihu, v ktorej šikovne prepletá základy fyziológie dýchania, svoje výpravy za odborníkmi a entuziastami, vedecké štúdie a historické anekdoty. Kniha je napísaná ľahkým perom, dobre sa číta, zvládnete ju jedným dychom.
Hlavné posolstvo knihy je jasné a dobre odargumentované. Treba dýchať nosom a pomalšie.
V niečom je to podobné, ako spanie. Veľká časť ľudí pri ňom chybuje a zdanlivo sa javí, že to nie je rozdiel. V skutočnosti sa však problémy plížia, kumulujú a môžu prerásť v niečo vážne. Už len kvôli tejto skutočnosti stojí kniha Dych za prečítanie.
V niektorých častiach kniha latentne koketuje s ezoterikou. Asi je to atraktívne pre istú časť publika, no trochu to mne aktivovalo kontrolky. Knihu som dočítal s tým, že takým 5% z nej úplne neverím. Občas som mal pocit, že autor vyberá tie štúdie, ktoré pasujú do jeho naratívu, prípadne sa nevenoval tomu, či ich výsledok nie je jednoducho spôsobený placebom. V jeden moment má pri čítaní človek pocit, že správne dýchanie vylieči všetky choroby a temer ho spraví nesmrteľným. Ku koncu knihu to autor uvádza na správnu mieru, no v Závere je podľa mňa už trochu neskoro niečo korigovať.
Spolu s Walkerovým Prečo spíme a O’Marovou Ódou na chôdzu je toto ďalší člen rodiny – kniha, ktorá sa zaoberá bežnou činnosťou, z ktorej sa dozvieme zopár užitočných rád a popis relevantných mechanizmov, no aj trochu preháňania.
Celkovo určite stojí za prečítanie. Je nezanedbateľná pravdepodobnosť, že vám relatívne jednoducho dokáže pomôcť zlepšiť životosprávu.
[Samuel]