Viete, ako rozoznáte dobrého vedca od zlého? Niekedy je to zložité, mnoho skvelých vedcov bolo počas svojich životov bez povšimnutia, ich príspevok sme ocenili až po rokoch. A mnoho vedcov získalo dobré miesta vďaka svojím kontaktom či iným vplyvom, ktoré s ich vedeckými výkonmi až tak nesúvisia.
Klasický prístup, ako niečo klasifikovať, je priradiť tomu číslo. Napríklad vedcom priradíme počet odborných štúdií, ktoré odpublikovali a podľa toho ich zoradíme. Kto je v rebríčku vysoko, dostane grant či pozíciu, kto je nízko, ten má smolu.
V mnohých prípadoch to môže fungovať, dobrí vedci sú naozaj aktívni a publikujú hojne. Vytvára to však jeden očividný problém – tlačí sa na kvantinu. Vzniká však ešte jeden menej očakávaný problém – vznikol trh, kde si môžete autorstvo kúpiť.
Keď bežne publikujete, tak viete povedať, že článok, ktorý napíšete, pravdepodobne prijmú do nejakého dobrého časopisu. Niekto si uvedomil, že sa na tomto vlastne dá zarobiť. Pod článok sa podpíšu – za poplatok – ďalší autori, ktorí teda nemuseli ani pohnúť prstom a pribudne im publikácia.
Takto vznikol napríklad v Rusku multimiliónový biznis. Dražia sa články, cena sa líši od kvality periodika či poradia autorov (v niektorých oblastiach vedy sa hľadí na to, či je niekto prvý, teda hlavný, autor článku).
Tento problém bol systematicky preskúmaný a je riadne zdokumentovaný. Ľudia z vedeckých kruhov však často počúvajú anekdoty o tom, ako sa bez hocijakých zásluh pod článok podpísal napríklad vedúci pracoviska.
Falošné autorstvo má podľa všetkého využitie na dvoch úrovniach. Predstierať vedeckú prácu to umožňuje nielen vedcom, ale aj celým vedeckým komunitám. Napríklad už spomínané Rusko si pred desiatimi rokmi stanovilo cieľ dosiahnuť istý pomer autorstva v celosvetovej vede a v mnohých inštitúciách to vyvoláva tlak, ktorý vedie k takémuto korupčnému správaniu.
Aké je riešenie? Veľmi rád by som napísal, že by sme jednoducho vedcov nemali posudzovať podľa počtu publikácií či citácií, lebo veda predsa nie je o publikovaní, ale o bádaní. Problém však je, že to sa hodnotí ťažko a tak náročné vymyslieť, ako zdroje na vedu rozdeľovať férovo a optimálne. Takže riešenie nemám a tak aspoň upozorňujem, že tento problém existuje.
[Samuel]