26. apríla 2024

Ako (ne)hodnotiť vedu

Včera sa mi stala taká sranda. Pozeral som si normálny vedecký časopis, ktorý prešiel na open acess. To znamená, že každý článok, ktorý je v ňom publikovaný, je dostupný verejne. Doteraz bola prax, že bol článok uzamknutý a platil ten, kto si ho chcel prečítať – respektíve jeho inštitúcia. Teraz už však poplatok platí autor. Potom som niekde na Facebooku uvidel link na stránku, ktorá predávala autorstvo vo „vedeckých“ článkoch. Čo ma pobavilo bola podobná cena – aj keď v prvom prípade ide o seriózny vedecký časopis a v druhom prípade o neetický nástroj na generovanie falošných a bezcenných výstupov.

Fejková veda: Predátorské časopisy

Ľudia sa učia oceniť kvalitné informácie. Nepodľahnúť nezmyslom môžu byť, bez preháňania, otázkou života a smrti. Ako zlatý štandard sa používajú vedecké štúdie. Je to fajn, no má to svoje úskalia. Sem-tam sa stane, že aj kvalitný časopis odpublikuje chybnú štúdiu. Dnes si však povieme niečo o časopisoch, pre ktorých je publikovanie nekvalitného výskumu základ biznisu.