Šibolet je hebrejské slovo, ktoré označuje plodnú časť obilia. To by nevedel takmer nikto na svete, keby sa k tomu neviazal zaujímavý biblický príbeh. Znepriatelené klany toto slovo vyslovovali inak. Ak ste stretli niekoho a počuli, ako ho vyslovuje divne, tak ste vedeli, že to bol nebol váš človek.
Jemné jazykové rozdiely sa na identifikovanie nepriateľa používali všelikde: na Ukrajine, v Libanone, na Sicílli. Niektoré príklady sú nedávne; ten prvý je z roku 2022, ruskí diverzanti sa odhalovali na základe výslovnosti paljanycja (typ pečiva). Iné sú staršie – ak ste počas vzbury v Krakove v roku 1312 nevedeli správne vysloviť: soczewica, koło, miele, młyn; mali ste po chlebe.
Dan Ariely vo svojej prednáške rozprával, že mnohé verejné či politické vyjadrenia sú často iba šibolety. Ide o názory, ktorým politici ani sami úprimne neveria, ani ich neplánujú presadiť, len nimi vyjadrujú príslušnosť k istému klanu. Niektorým z tých názorov možno neveria ani ich voliči, ťažko sa však vymedziť – ako to so šiboletmi býva, jedna chyba a máte to spočítané.
Ariely je svetoznámy odborník na správanie ľudí, preslávil sa svojimi knihami o iracionalite a nečestnosti; jeho kariéru poškvrnili obvinenia, že časť dát vo výskume nečestnosti zmanipuloval. Dnes pôsobí ako profesor na Dukovej univerzite a zároveň chodí po svete a prednáša. A tak sa ocitol aj na hudobnom festivale v Ostrave, kde mal – ako človek, ktorý prednášal na mnohých TEDoch a veľkých fórach – pomerne kuriózny časový slot: presne na pravé poludnie, len hodinu po otvorení festivalového areálu v daný deň.
Vo svojej prednáške sa venoval dezinformáciám, napríklad aj tomu, ako osamelosť zvyšuje stres a ten zas zvyšuje tendenciu ľudí hľadať spojitosti aj tam, kde nie sú. Dáva to zmysel, keď boli naši dávni predkovia v ohrození, bolo dobré si všímať každé šuchnutie a tieň, bola to otázka života a smrti. Dnes nás však stresujú aj banálne veci a tento pud sa pretavuje do trvalej paranoje a konšpiratívneho myslenia.
Vo svojej prednášky Ariely spomínal aj plochozemcov. Povedal, že síce sú ich predstavy na smiech, no aj tak vedia byť nebezpečné. Bola možnosť sa ho spýtať pár otázok a tak som sa opýtal, či by úplne očividné nezmysly ako teória plochej zeme nemohli byť naopak spoločensky mierne pozitívne.
Dôvod je taký, že konšpirácie často prichádzajú v balíkoch a ak niekto verí na plochú Zem, pravdepodobne verí aj nepravdám o vakcínach, 5G, fingovanom pristátí na Mesiaci či svetových sprisahaniach. Niektoré nezmysly sa vyvracajú ľahko a niektoré ťažko. Ak sa niekto hlási k plochozemectvu, vrhá tým tieň pochybnosti aj na svoje ostatné názory – ktoré sú možno tiež mimo, ale ťažšie odhaliteľné.
V skratke, konšpirátori prichádzajú s varovaním: „To chcete naozaj počúvať človeka, čo verí na plochú Zem?“ Moja otázka teda znela, či nemôžu byť očividné nezmysly prospešné v tom, že vďaka ním ľahšie identifikujeme ľudí, ktorým nemáme veriť, čo sírenie ich nezmyslov spomaľuje.
Ariely povedal, že podľa neho je to aj tak prevažne škodlivé, lebo to rozkladá vnímanie reality ako takej – a s tým neradno hazardovať. S tým súhlasím. Rovnako aj s tým, čo povedal ku koncu prednášky – zápas s dezinformáciami je jedným z najdôležitejších pre celú civilizáciu. Nedokážeme zlepšovať svet, ak sa nevieme zhodnúť, ako vyzerá.
Keď sa ma v jednom rozhovore opýtali, či ma neznepokojuje prieskum o viere v plochú Zem, povedal som, že až tak nie. Podľa mňa väčšina ľudí, ktorí sa pre prieskum vyjadrili, že si nemyslia, že Zem je guľatá, si to nemyslia úprimne. Berú to ako také vyjadrenie proti systému a bežným konvenciám. Je to taký ich šibolet.
[Samuel]