Amazonský prales voláme „pľúca Zeme“ [1,2], aj keď planktón sa pri tom cíti trochu urazene [2b]. Ide o najväčší tropický prale, plochu má, podľa toho ako určíte hranicu, vyše 5 miliónov kilometrov štvorcových. Je domovom pre stovky druhov cicavcov, plazov a obojživelníkov, tisíc(e) druhov vtákov či rýb, desaťtisíce druhov rastlín a milióny druhov hmyzu! Na svete sú asi 3 bilióny stromov, z toho 400 miliárd nájdete práve tu [3-5].
Čo umožňuje takúto šialenú biodiverzitu? Kde sa v Amazonskom pralese berú potrebné živiny, ktoré dažde a záplavy zmývajú? Určite o tomto mieste poznáte množstvo zaujímavých faktov, no táto vec je pre mňa jednou z najzaujímavejších. Živiny Amazonského pralesu totiž pochádzajú prevažne z okolia Čadského jazera.
Ak ste nepohoreli z geografie, musí vám to znieť trochu čudne – Čadské jazero sa predsa nachádza v Afrike – medzi štátmi Nigéria, Niger, Čad a Kamerun. Posledné roky sa kvôli klimatickým zmenám, rastu populácie a rapídnemu zavlažovaniu rapídne zmenšuje. Kedysi dávno to však bolo Čadské jazero nie jazero, ale megajazero; predstavte si také vnútrozemné more [6-8].
Veľké okolie dnešného jazera tak bolo kedysi jeho dnom. Vďaka tomu je dnes pôda plná minerálne extrémne výživného prachu z opálových schránok jednobunkových rias (takzvaný diatomit [9]).
No dobre, čo má ale sucho a prach saharskej púšte spoločné so bujarým Amazonským pralesom?
Existuje jedno špeciálne miesto, nížina Bodélé [10]. Je pomerne malá, zaberá asi 2% plochu celej Sahary. Nachádza sa pár kilometrov západne od pohorí Tibesti a Ennedi. Medzi nimi je relatívne úzky, asi stokilometrový, priesmyk. Ten funguje ako lievik na vietor a ten tam výrazne naberá na sile a zvíri do vzduchu obrovské množstvo prachu. Áno, toho extrémne výživného minerálne prachu, ktorý vznikol z drobných ulít. Už asi tušíte, kam smeruje.
Väčšina prachu dopadne do atlantického oceánu, no asi pätina dopadne v Amazonskom pralese – dosť na to, aby ho dlhodobo zásobovala živinami [11]. O akých číslach sa rozprávame? Za rok sú to desiatky miliard ton prachu plného živín; to by sa lietadlami cez oceán zvážalo ťažko.
Najvyprahlejšie miesto planéty tak vďaka geografickej náhode umožňuje existenciu tomu najživšiemu. Neviem, či existuje krajší príklad toho, ako je Zem jeden veľký a prepojený ekosystém.
[Samuel]– – –
[1] https://www.bbc.com/news/world-latin-america-49415973[2] http://www.bbc.com/…/st…/20130226-amazon-lungs-of-the-planet
[2b] https://oceanservice.noaa.gov/facts/ocean-oxygen.html
[3] https://en.wikipedia.org/wiki/Amazon_rainforest#Biodiversity
[4] https://www.eurekalert.org/pub_rel…/2013-10/fm-fms101413.php
[5] https://www.independent.co.uk/…/how-many-trees-are-there-on…
[6] https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cadsk%C3%A9_jazero
[7] https://www.bbc.com/news/world-africa-43500314
[8] https://www.britannica.com/place/Mega-Chad
[9] https://sk.wikipedia.org/wiki/Diatomit
[10] https://en.wikipedia.org/wiki/Bod%C3%A9l%C3%A9_Depression
[11] https://iopscience.iop.org/…/10.10…/1748-9326/1/1/014005/pdf