Viete, čo má spoločné káva, konzerva fazule a čokoláda Milka?

Jahodový koláč chutí lepšie z bieleho než z čierneho taniera. Takýto je záver výskumu Piqueras-Fiszmana [1], ktorý ukázal, že ho takto ľudia hodnotili ako až o 10% sladší a o 15% chutnejší. Jedným z vysvetlení je farebný kontrast, no treba brať do úvahy aj iné mechanizmy (napr. priming), ktoré môžu vysvetliť hodnotenie potravy na základe farby či chute.

Ďalší mechanizmus, ktorý môže mať vplyv na chuť je simultánny kontrast, teda vzájomné sa ovplyvňovanie farieb, ktorý zosilňuje naše prekoncepcie o chuti jedla na základe jeho farby. Zoberme si napríklad kávu, jej hnedá farba pre nás znamená horkosť (resp. nesladkosť) [2]. Ak nalejeme sýto hnedú kávu do bledomodrého hrnčeka, jej chuť môže pôsobiť výraznejšie, keďže modrá je komplementárna farba hnedej. Toto by malo spôsobiť že sa nám bude káva zdať horkejšia v porovnaní s kávou z priehľadného hrnčeka.

Firmy si to uvedomujú a vo veľkom simultánny kontrast využívajú. Napríklad zeleno-modrá konzerva od Heinzu má zvýrazniť ich oranžovo-červenú omáčku s fazuľou. Sladší príklad by zas mohla byť čokoláda Milka vo fialovom obale. Po prečítaní tohto príspevku si začnete podobné príklady všímať všade okolo vás!

Bolo vykonaných veľa štúdií, ktoré zisťovali interakcie medzi chuťou a farbou, ale iba veľmi málo z nich skúmalo viaczmyslové vplyvy. Jedným z takých pokusov vykonali Favre a November [3]. Tí ponúkli 200 ľuďom kávu v pohároch štyroch rôznych farieb: hnedej, červenej, modrej a žltej. Výsledky ukázali, že 73% ľudí považovalo kávu z hnedého pohára za príliš silnú a až 80% žien malo pocit, že káva podávaná v červenom pohári mala plnšiu a bohatšiu arómu. Káva z modrého pohára mala miernejšiu arómu a zo žltého pohára pripadala ľuďom akoby zo slabšej zmesi.

Iný pokus vyskúšali Guéguen a Jacob [4], ktorí nechali piť 120 ľudí z pohárov štyroch rôznych farieb, tentoraz modrého, zeleného, žltého a červeného. Účastníci mali povedať, ktorá káva sa im zdala byť najteplejšia. Väčšina ľudí, až 38%, povedala, že z červenej šálky sa im zdala káva najhorúcejšia. Na druhom mieste bola s 28% žltá farba, tretie bola zelená s 20% a nakoniec bola modrá, iba s 13%. Rozdiely, hlavne medzi červenou a modrou, sú štatisticky významné. No všimnite si ešte niečo zaujímavé – výsledky kopírujú poradie farieb vo farebnom spektre. Môžeme teda povedať, že farba hrnčeka jasne prispieva k faktorom, ktoré ovplyvňujú pôžitok z pitia kávy.

Vo svojej štúdii [5] vykonal Van Doorn ešte dva zaujímavé pokusy. V prvom ukázal, že sa káva latté zdala účastníkov chutnejšia v bielom keramickom hrnčeku než v priehľadnom sklenenom či modrom. V druhom experimente ponechal farby pohárov, ale našiel výzorovo identické. Ukázalo sa, že káva z bieleho pohára sa zdá byť výrazne menej sladká (resp. výrazne horkejšia), ako keď sa pije z priehľadného alebo modrého. Starší experiment inej skupiny zas ukázal, že oranžové poháre z nápojových automatov zvýrazňujú intenzívnosť čokoládovej chuti horúceho kakaa, kým tmavšie zas zvýraznili jeho sladkosť a arómu.

Kto by to bol povedal, že výber správneho hrnčeka vie byť celá veda!