Fyzika klimatickej zmeny
Ak poznáte knihy Lawranca Kraussa, teoretického fyzika a kozmológa, tak si ho primárne spájate s výskumom vesmíru. Ako prekvapenie tak môže pôsobiť jeho nová kniha: Fyzika klimatickej zmeny.
Kategória: Články
Krátke príspevky o vede, vesmíre a prírode. Píšeme o všetkom, čo nás zaujíma! Napravo je zoznam tém, z ktorých si môžete vybrať.
Vedátorský podcast 76 – Hacknutie jadrového programu
Svetové veľmoci, tajné akcie a sabotáž jadrového programu. Toto nie je obsah špionážneho filmu, ale základ reálne príbehu, ktorá sa nedávno naozaj udial. Aké krajiny do neho boli zapojená? Ako sa tajne vyrába jadrová zbraň? A aká fyzika je na pozadí aktuálnej geopolitiky? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Padne nám na hlavu čínska raketa?
Asi ste si všimli, že znovu prebiehajú vesmírne preteky. Jedným z najvýraznejších účastníkov je Čína, ktorá nedávno úspešne vyslala sondu na Mars a teraz plánuje napríklad vlastnú vesmírnu stanicu Tiangong, družicu skúmajúci Jupiter čvesmírny teleskop Xuntian, ktorý by mal predčiť Hubblov vesmírny teleskop.
Blíži sa nová fyzika?
V prekvapivo krátkom čase sa objavili dve podobné správy: časticový experiment sa výrazne odlíšil od teoretickej predpovede. Rôzne stránky vydali články s fantastickými nadpismi ako ‚Objavili sme novú silu’ alebo ‚Blíži sa nová fyzika‘. Tieto správy asi veľmi nesadli ľuďom, ktorí s fyzikou bojovali celú strednú školu: „Prosím? Ďalšia fyzika? To nemyslíte vážne!“ Sú tieto tvrdenia opodstatnené?
Ako to vieš?
„Prosím ťa, bude zajtra pršať?“
Anička otvorí stránku SHMÚ, klikne na model Aladin a povie: „Áno, bude.“
Boris sa pozrie na dno hrnčeka, premieša čajová lístky a povie: „Áno, bude.“
Obaja vám dali tú istú odpoveď, no kým Anička vás prinúti zmeniť opačkové plány, Boris ťažko.
Osievanie oblakov
Väčšina z nás si pri umelej zmene počasia predstaví, ako nejaký týpek preletí v lietadle ponad miestom konania rodinnej oslavy a do vzduchu rozpráši chemikálie, ktoré spôsobia zníženie oblačnosti a zabezpečia krásne slnečné dni počas plánovanej udalosti. Chemické zlúčeniny sa ale nepoužívajú za účelom súkromného „skrášľovania“ počasia. Skôr sa takto vyvolávajú zrážky v oblastiach, kde je nadmerné sucho, alebo v oblastiach, ktoré sú sužované početným krupobitím.
Koniec sa blíži
Zaregistroval som sa na Astru. „Ale Astra má …“ dovoľte, aby som vám do toho skočil. AstraZeneca má účinnosť porovnateľnú s ostatnými vakcínami, takmer isto vás ochráni pred závažným priebehom Covidu-19, znižuje riziko prenosu a má extrémne vzácny vedľajší účinok, ktorý sa prejaví len u pár ľudí z milióna.
Aké ľahké je manipulovať číslami
Udial sa zvláštny moment – veľká časť národa sledovala jeden matematický výpočet. A že veru bolo na čo pozerať. Pôvodne som to chcel odignorovať, predsa len, celé video bolo volaním po pozornosti. Potom som si však povedal, že prevažuje verejný záujem, video je natoľko poučné, že si istú pozornosť zaslúži. Nedozvieme sa síce nič nové o matematike ako takej, ako skôr o tom, ako ľahko sa dá s matematikou zavádzať a manipulovať.
Ako sa trasú hviezdy
Keď sa človek dozvie, aké detaily vieme o Slnku, je právom uchvátený. Vieme jeho objem, hmotnosť, teplotu či chemické zloženie. Slnko je pod vedeckým drobnohľadom už dlho – na dôkaz stačí pripomenúť, že chemický prvom hélium sme najprv objavili na Slnku, až potom na Zemi.
Prvý strom na Marse
Misia Perserverence láme jeden rekord za druhým. Po prvom úspešnom lete malej helikoptéry Ingenuity prišiel ďalší úspech. Experiment MOXIE úspešne na Marse vyrobil kyslík. Za hodinu vyprodukoval vyše 5 gramov kyslíka, čo by dospelému človeku stačilo asi na 10 minút. Pri plnom výkone dokáže za hodinu vyprodukovať až 12 gramov kyslíka, asi ako jeden veľký strom.