Občas, keď sa podarí zaujímavý objav, tak sa uvedie s hláškou: „Budú sa prepisovať učebnice!“ Pravda je však taká, že sa to deje málokedy. V novej verzii kníh sa možno objaví na záver poznámka o niečom, čo sa dovtedy nepoznalo. Ak by som však mal vybrať jednu oblasť vedy, kde sa budú prepisovať učebnice aj v úvodných častiach, tipol by som kozmológiu. Prečo?
Po prvé, už dlhšie je v nej nevyriešená záhada známa ako Hubblovo pnutie. Hubblov parameter je kľúčová veličina, ktorá udáva rýchlosť rozpínania vesmíru a sprostredkovane napríklad aj vek vesmíru. Môžeme ju určiť pomocou blízkych zdrojov aj pomocou vzdialených zdrojov a výsledky sa pokúsiť spojiť dokopy. Hodnoty však nesedia nad rámec štatistickej chyby.
Webbov vesmírny teleskop namiesto toho, aby túto záhadu vyriešil pridal ďalšiu; v ranom vesmíre našiel veľké množstvo galaxií, ktoré sa nám javia prekvapivo veľké. Ako sa stihli vznikúť tak rýchlo, „len“ za stovky miliónov rokov?
Veľkými záhadami kozmológie sú povaha tmavej hmoty a tmavej energie. Niektorí sa ich snažia nájsť, niektorí opísať vesmír bez nich. V každom prípade, aktuálne máme nad 96% vesmíru napísaný v poznámkach veľký otáznik.
Úvodné momenty vesmíru bolo divoké, aspoň tak opisuje teória inflácie, teda prudkého rozpínania. Čo presne infláciu poháňalo a z akého štádia začala? Pribúdajú aj modely, ktoré opisujú vznik vesmíru bez inflácie; typicky ju nahrádzajú niečím ešte kurióznejším.
Niektoré z týchto záhad možno vyriešime pomerne nudne. Napríklad, prvá galaxie majú možný iný pomer jasných a tmavších hviezd, než si myslíme a tak ich mylne interpretujeme ako veľké. No aj tak je tu veľký potenciál, že aspoň jedna z týchto – a mnohých ďalších – tém prepíše niektoré zo základných poučiek kozmológie. A to je nesmierne vzrušujúce!
[Samuel]