Úlohou šifrovania je zabrániť tomu, aby si utajenú správu prečítala nežiadaná osoba. Čo však, spraviť, ak chceme docieliť, aby našu správu pochopil hocikto?
Dnes by vám ju stačilo vyjadriť v 6500 hovorených jazykoch. Ak si vyberiete len 12 najpopulárnejších, aj tak bude väčšina planéty správe rozumieť. Teda, aspoň čo sa týka ľudí.
To však platí dnes. Čo ak chceme docieliť, aby si ju ľudia mohli prečítať aj o 10 000 rokov? Možno si myslíte, že angličtina, čínština či španielčina tu bude aj o 10 000 rokov, no jazyky neustále miznú. Znie to desivo, no približne každý mesiac „umrie“ jeden ďalší. Ani na najpopulárnejšie jazyky sa nedá spoliehať, lebo počas 10 000 rokov môže dôjsť k rôznym konfliktom, ktoré môžu vyhladiť celé národy.
Nedalo by sa to bez textu? Ako by sme nechali odkaz pre ďalšie generácie bez použitia textu? Nakreslíme obrázok a vytešeme ho do skaly? Možno to nie je zlý nápad, no hľa, ako sa dnešní výskumníci trápia s interpretáciou prehistorického umenia. Podobný bolehlav by čakal aj tých v budúcnosti.
Prečo sa vôbec niekto takouto otázkou zaoberá? Napríklad v púšti v Novom Mexiku idú zakopať rádioaktívny odpad, ktorý bude nebezpečný státisíce rokov. Čo ak ľudstvo prejde apokalyptickým konfliktom, padne, znova povstane … a nájde náš zakopaný „poklad“? Ako ich varovať?
Jednoduché nápady zlyhávajú. Napíšeme odkaz? Budú hovoriť iným jazykom. Dáme tám plot? Niekto si ho ukradne do záhradky. Začneme nové náboženstvo s týmto posolstvom? (Tento nápad niekto reálne vyslovil!) Môžeme tým odštartovať nevídané konflitky.
K takejto úlohe zasadla v roku 1993 komisia a dospela k názoru, že ideálne je to namixovať – nachystať správy rôznej komplexnosti, od primitívnych po zložité a rôznych spracovaní, od textu, cez piktogramy až po „odstrašivú architektúru“.
Je celá táto diskusia zbytočná a irelevantná? Asi nie je reálne očakávať, že niekto bude naozaj naše odkazy čítať aj o desaťtisíce rokov. Na otázku „Ako byť pochopený?“ sa treba pozerať ako na súčasť väčšieho celku, diskusie o tom, čo je to vlastne „zmysel“ a ako ho dokáže uchopiť jazyk. Ako sa zo série čiernych a bielych pixelov, po ktorých vám práve behá zrak, stávajú myšlienky? Ide o fascinujúci proces.
Čo zostane z jazyka keď odstránite všetko, čo bežne ako jazyk vnímame? Sú tieto základy univerzálne? Takýmito otázkami sa zaoberajú mnohí lingvisti, napríklad aj známy Noam Chomsky. Jedným z cieľov je vytušiť, či môžeme sformulovať správu pre mimozemšťanov.
Takáto správa sa vezie na družici Voyager a vychádza zo základných princípov matematiky a fyziky o ktorých si myslíme, že sú platné všade vo vesmíre. A spôsob, akým funguje evolúcia na našej planéte – dobré nápady sa opakujú – nám dáva nádej, že univerzálne môžu byť základné princípy jazyka.
Mimochodom, nejde len o to, ako napísať správu pre mimozemštanov, ale aj o to, ako ju prečítať. Aj keď nerozumiem po holandsky, (zväčša) dokážem holandčinu odlíšiť od náhodného zhluku písmen. Dokázali by sme však odlíšiť správu od mimozemšťanov od náhodného šumu? Je možné, že áno! Ak zoberiete dva úplne rozdielne jazyky, niečo budú mať predsa len spoločné, napríklad štruktúru opakovania sa znakov.
Ak tak niekedy v budúcnosti zachytíme správu z inej planéty, je dosť možné, že dokážeme jednoznačne určiť, že ide o správu. Rozlúštiť takú správu, to by bolo asi najväčšou výzvou tej doby. No kým sa do toho pustíme, musíme najprv riadne porozumieť tomu, ako fungujú jazyky. Aspoň tie, čo poznáme.
[Samuel]