„Prosím ťa, bude zajtra pršať?“
Anička otvorí stránku SHMÚ, klikne na model Aladin a povie: „Áno, bude.“
Boris sa pozrie na dno hrnčeka, premieša čajová lístky a povie: „Áno, bude.“
Obaja vám dali tú istú odpoveď, no kým Anička vás prinúti zmeniť opekačkové plány, Boris ťažko.
Pri vyhodnocovaní informácií je totiž dôležitý nielen ich obsah, ale aj hodnovernosť.
Žijeme v dobe, kedy je základom pôsobiť sebavedomo – či už máme sebavedomie niečím podložené, alebo nie. Niečie vystupovanie v nás môže vzbudzovať dôveru, forma však nie je zárukou obsahu. Preto by sme sa mali častejšie pýtať: „Ako to vieš?“ Je totiž iné, keď niekto cituje odborné štúdie, keď hovorí z dlhodobej skúsenosti a keď niečo len počul od kamaráta.
Veľkou výhodou otázky „Ako to vieš?“ je, že nepôsobí útočne – je to prejav záujmu a tak sa po nej bežne ľudia neuzavrú; nevnímajú otázku ako útok ale ako pokračovanie diskusie.
Z každej strany k nám prichádza množstvo informácií a táto otázka je skvelý spôsob ako ich filtrovať. Pýtajme sa ju často. Ideálne vždy, keď nám niekto povie novinku, keď niečo označí za najlepšiu možnosť alebo keď tvrdí, čo všetko sa určite stane.
Pýtajme sa túto otázku ľudí okolo nás, no nezabúdajme na toho, komu by sme ju mali klásť najviac – sebe. „Ako to viem?“ je možnosť prehodnotiť svoje názory a dať si šancu buď sa v nich utužiť, alebo sa konečno vyviesť z omylu.
Bez preháňania, klásť túto otázku je jeden z najjednoduchších spôsobov ako lepšie rozumieť svetu.
[Samuel]