V príspevku o vôni Vianoc by ste asi očakávali informácie ako: „Klinčeky voňajú vďaka molekule X a pomaranče zas vďaka molekule Y.“ Ruku na srdce – ak viete, čo treba doplniť za X a Y, tak vám to netreba hovoriť, a ak neviete, tieto informácie idú jedným uchom dnu a druhým von. Zaujímavejšia je iná otázka – čím je vôňa taká významná?
Všetky zmysly sú dôležité a majú svoje opodstatnenie. Čuch je však v niečom výnimočný – na mozog je nadrátovaný napriamo, napríklad na centrá, ktoré úzko súvisia s emóciami či pamäťou. Evolučne ide o starý zmysel; vedieť, aké chemikálie sa nachádzajú v okolí, je šikovná vec. Receptory čuchu sú kódované vo vyše tisícke rôznych génov. Geniálny chemický labák napojený priamo na mozog.
Vône sa nám vďaka tomu silne prepájajú so spomienkami. Dokážete si na základe vône buchiet spomenúť na to, ako ste sa tešili na tie, ktoré vám kedysi piekla babka? Ako ste sa cítili, keď ste prvýkrát pri mori ucítili borovice? A ako voňalo more? Ľudia so stratou čuchu majú, žiaľ, menej jasné a výrazné spomienky.
Keď teraz beháte po byte a riešite posledné detaily pred Vianocami, nezabúdajte, že nie je tak dôležité, ako veci vyzerajú – ale ako sa pri tom cítite a ako vám to vonia. Pomarančová kôra, klinčeky, ihličie, kakao, kapustnica – na čo si ešte spomeniete.
[Samuel]